26. 12. 2007

Receptár – Rozšírená textová komunikácia

Tento vynález som vymyslel počas písania s jednou ťavou, ktorá sa zmohla len na občasné „hm“, prípadne letmé odpísanie jedným, maximálne dvoma slovami. Rozmýšľal som, ako by sa dal ľuďom vštepiť dar písania viac ako jedného slova. Takto.

Základné pravidlá a princípy rozšírenej textovej komunikácie sú nasledujúce:
1. Text sa píše normálne, nič nezvyčajné
2. Myšlienky sprevádzajúce text sa píšu do zátvorky
3. Udalosti sprevádzajúce písanie sa píšu tiež do zátvorky
4. Na zátvorky sa nemôže reagovať

Rozumiete tomu? :) (spýtal sa s úsmevom na perách a dúfal, že to čitatelia pochopia na prvý krát. Potom si upil dúšok minerálky a pozrel sa na hodinky)

Rozšírená textová komunikácia (RTK) je vhodná pri písaní s dievčaťom, ktoré je nedôverčivé, málo výrečné, alebo len nevie o čom písať. Veľmi dobrou zbraňou sú práve zátvorky, ktoré môžete využívať vo svoj prospech. Teda hráte sa síce na to, že sa na ne nemôže reagovať, no je len na vás, čo napíšete. Samozrejme, veta

„Ahoj páčiš sa mi (tak by som ju vylízal, že by ešte aj jej dcéra bola suchá)“
zrejme nebude natoľko populárna ako
„Ahoj. (skúsil to nenápadne, jednoduchým pozdravom, dúfajúc že možno jednoduchosť zaujme)“

Práve časť zverejnených myšlienok a udalostí okolo dáva pisateľom nový rozmer komunikácie. Každý predsa dokáže písať o tom, čo si myslí, alebo čo sa deje okolo neho. Dôležité je určiť si vopred tieto pravidlá a držať sa ich zubami nechtami. Aj keby vám dievča napísalo
„Páčiš sa mi.(fuj, keby nemal ruky vyzerá ako penis)“
tak nemôžete zareagovať ;-)

Napadlo ma, že by som sem dal nejaký ukážkový rozhovor pre tých, ktorí chcú. Ide o výmysel samozrejme :-) Všimnite si, aký krátky a suchý by bol tento rozhovor bez zátvoriek.
On: Stretneme sa? (kúrnik, snáď povie áno, žeriem ju)
Ona: Neviem. (nemôžem sa mu tak ľahko ponúknuť i keď sa mi páči)
On: Od čoho to závisí? (asi jej pošlem nejakú moju peknú fotku aby som ju presvedčil)
Ona: Nevidela som Ťa ešte, nemáš foto? (dúfala, že nejakú má a že vyzerá k svetu a vidno na nej jeho telo)
On: Ale hej, akoby si mi čítala myšlienky. (takže jej ide o vzhľad, to mám vyhrané)
O zátvorkách síce oficiálne neviete, no kedykoľvek sa môžete zahrať na jasnovidca, prípadne sa na jasnovidca zahrá slečna a viesť debatu správnym smerom:
Čo dnes robíš? (spýtal sa dúfajúc, že ju zláka von)
Neviem, nepôjdeme niekam? (koketne si prehodila vlasy a pozrela na nové tričko, ktoré mu chcela ukázať)
Nezabúdajte, že RTK je len slovná hra, ktorej pravidlá nie sú pre nikoho záväzné a preto neočakávajte, že sa u každého stretne s úspechom. Niekedy stačí, ak používa RTK len jedna strana a tá druhá sa na tom značne baví. Je len na vás, akým smerom a ako použijete tento nástroj z mojej dielne.

Pokojne vyjadrite svoj názor v diskusii priatelia. (aj tak je mi ukradnutý)
Čítaj viac...

14. 12. 2007

Predvianočný zhon

Uhorková sezóna. Predvianočný zhon, skúškové obdobia, klesajúce teploty. To všetko dokopy a ešte trochu viac sa podpísalo, že som sa uložil na zimný spánok. Hibernujem ako medveď, nebehám za sukňami, v zime žiadne nie sú, venujem sa práci a publikačnej činnosti.

Pred nedávnom som sa vyslovil v jednom rozhovore, že sa mám aj iné aktivity v živote, ako pokecológiu. Áno je to tak, nežijem pokecom, mám aj reálny život. Opíjanie, spev, nemotorný tanec, literárna činnosť, občas film, ženy ľahkých mravov nepoznajúce pokec a moji priatelia. Klasika. Dostal som dávnejšie otázku, ako by mala vyzerať moja ideálna žena. Koho to nezaujíma, nech preskočí nasledujúci odstavec.

Elegantná, moderná tmavovláska. Keď sa usmeje, tak cítim úprimnosť, keď je jej smutno, je aj mne. Má pochopenie pre moju individualitu, dáva mi priestor na svojich známych a dôveruje mi. Nemusí mať veľké kozy, ani vždy pripravený pekáč kedy si zažiadam. Stačí raz za dva-tri dni. Má ma rada, správa sa ku mne nežne a občas robí tie skvelé drobnosti, ako hladkanie vlasov, alebo škrabkanie len tak, lebo sa jej chce. Takých sú však stovky...

Neznášam Vianoce, rok čo rok sú komerčnejšie a pokec je zasratý od inzerátov a ľudí, ktorým sa nechce ísť vonku, keď nie je leto. Cipky tučnejú, veľa jedia a učia sa. Potom príde slávnostný deň, ktorý pominie a celé dni príprav sa rozplynú ako prd nad posteľou. Človek môjho typu sa na Vianoce stretáva s jednou anomáliou. Ženy, ktoré so mnou mali sex sa začnú ozývať, čo dostanú ako darček. A nie sú dve...

Zamilovanosť priatelia je stav mysle, ktorý nie je priamo emóciou, ale emócie znásobuje. Ak je človek zamilovaný, v mozgu zdieľa okruhy spolu so stavmi posadlosti, vášne, opilosti, smädu a hladu. Vezmime si do úvahy, že ak preskočí medzi ľuďmi iskra, logicky vzplanú vášňou, keď sa pritom opijú a pijú veľa, sú potom hladní, dalo by sa uvažovať, že prežívajú kvázi zamilovanosť. Absurdná konštrukcia, ale whisky mi našepkala, že by to mohlo zabrať.

Kľúčom a zároveň najťažšou časťou je práve úvodná iskra, na ktorej si môžeme neskôr rozložiť ohník v ktorom skôr, či neskôr zhoríme ako fakľa. Otázne ostáva, koľko krát musíme zhorieť, aby sme nezakladali ohník stále nespoľahlivo. U každého je to individuálne. Niekto donesie osem kanistrov benzínu a zažíva grandiózne otvorenie vatrou, potom však zvyšok večera len dohorieva, až kým nezhasne. Opačný prípad, z malého ohníka sa vytvorí vatra. Blbé na tom je, že žiaden oheň nehorí večne, verím že aj ten olympijský im už pár krát zhasol.

Určite si mnoho z vás myslí, že Pokecológ sa považuje za nadčasového jedinca, ktorý požral všetku múdrosť sveta, schopný vytrtkať všetko čo dýcha a nevyliezlo na stromy. Ak to nie je taká škaredá žena, ktorej fotku nepustí v maili antivírus. Nepravda, prečo by ste ma tu o sebe nenašli článok? ;-)
Čítaj viac...

28. 11. 2007

Receptár - Ako vyvolať potrebné emócie?

Najčastejší problém s ktorým sa stretávame pri komunikácii s ľuďmi je zvládanie emócií. Akýkoľvek sled udalostí je závislý od toho, čo daná osoba pri rozhovore s nami pociťuje. Pri balení je dôležité vytvárať také emócie, ktoré nútia ženu do záujmu, ktorý by inak nepociťovala.


Vychádzam z predpokladu, že nikomu sa nechce študovať psychológiu, pramálo z vás ovláda Seligmanovu teóriu pozitívnej psychológie a vôbec – chceme len rýchly akčný a spoľahlivý návod na to, ako čo najefektívnejšie zasunúť. Poďme sa hrať s ľudskou dušou...

Existuje niekoľko emócií, ktoré považujeme za priaznivé pri komunikácii s dievčaťom. Napríklad šťastie, spokojnosť, pohoda, optimizmus, zvedavosť...

Šťastie
Nechať ženu vyhrať v sedme, alebo predstierať, že ste ju zachránili pred nehodou je celkom obyčajný prístup k umelému vyvolaniu pocitu šťastia. Naplniť jej túžby je rafinovanejší spôsob, ako si u nej vytvoriť ilúziu šťastia. Napríklad doniesť kvet, prísť načas, navrhnúť nakupovanie, nebyť žiarlivý, byť pozorný. Pri vytváraní dojmu šťastia je potrebné byť dobrým poslucháčom a vedieť, čo danú ženu šťastnou robí. Poznám 2 druhy šťastia, a to dlhodobé a krátkodobé. Spomínané detaily tvoria šťastie krátkodobé, pocit uspokojenia môže dodať tabuľka čokolády podaná v pravú chvíľu, alebo masáž chrbta po namáhavom dni.

Dlhodobé šťastie je náročná záležitosť. Ak však potrebujeme len rýchly sex, nemusíme sa ním zaoberať. Ak chceme viac, uvedomme si, že šťastie by sa malo dávkovať v takom množstve, aby sa človek necítil previnilo. Samozrejme, kupovanie šperkov, kožuchov a podobných vecí mnoho žien nedoceňuje, ale ide len o čisto teoretickú úroveň. Ak by sa ktorákoľvek z nich mala každý deň budiť s novým kožuchom, neverím, že by sa nedostavil pocit viny. Dlhodobé šťastie nie je teda nič iné, len postupné dávkovanie krátkodobého.

Spokojnosť
Nájsť u niekoho spokojnosť je náročnejšie ako vytvoriť šťastie. Tá totiž je širší pojem a často závisí od minulosti a emócií, ktoré sa k nej vzťahujú. Ak kočka nespraví v ten deň skúšku, spokojná bude až kým sa jej nepodarí napraviť to. Šancou na dosiahnutie spokojnosti býva preto odvrátenie pozornosti od jej minulosti, i keď krátkodobej. Ak by som nespravil skúšku a prišla by za mnou sexy kosť s ponukou na tanec, tak by mi to isto pretlo negatívne myšlienky. Ale, musela by ma udržiavať vo svojej moci tak, aby som počas ticha nezačal uvažovať o skúške.

Pohoda
Vyvolanie pohody je celkom jednoduché, ak sa trocha staráte o svoje okolie a pozorujete ho. Pohoda sa skladá z emócii ktoré momentálne prežívame. Teda ak sme na mieste ktoré máme radi, máme dobrú náladu, a napĺňajú sa naše očakávania, tak sme v pohode. Ako dosiahnuť pohodu u zvádzanej ženy?

Musíte mať informácie. Či už odpozorované, alebo vypočuté. Ak niektorá kočka drží v ruke za poslednú polhodinku tretie víno, asi by nebolo pohodlné, ak by ste jej prišli ponúknuť džús. Ak sa baví tancom, nečakajte že ju zastihnete v pohode za barom. Pozorujte čo ju baví, prípadne ak to nestihnete, tak z úvodných viet skúste vyčítať, čo by ju baviť mohlo. Napríklad „Prišla som sem s kamarátkami, ale je tu nuda!“ vám dáva šancu vysloviť sa ako „tiež som sklamaný, neskúsime s tým niečo spraviť?“. Tu by som rád podotkol, že vo vete som využil formu zvedavosti, ktorá je príliš dôležitá.

Zvedavosť
Človek je tvor prirodzene zvedavý a preto keď vidíme alebo počujeme niečo, čo nás zaujíma, bežíme za tým. Niekto rýchlejšie, niekto menej. Pri konverzácii používajte neurčité vyjadrenia, ktoré podnecujú ľudskú zvedavosť ako „niečo s tým spravím, poznám jedno miesto, myslím že to vieš“ prípadne nedokončené vety typu „... to radšej ani nevyslovím, ...toto nepoviem, ...ostane záhadou, ... a potom.. radšej nič, to by sa Ti nepáčilo“.

Lákadlom na zvedavosť je premýšľať o danej osobe tak, že to vyslovíte nahlas. „Myslím, že si určite obľúbená...“, prípadne „verím, že tu nie si prvý krát“, „máš určite rada Beátu Dubasovú..“ a obdobné otázky, či už pozitívne alebo negatívne končiace sa stále tou istou odpoveďou „Prečo?“.

Záverom
Udržanie pozornosti býva častým problémom, najmä z dôvodu nesprávneho odhadu situácie. Chce to chvíľku času, pozorovania. Odhadnúť niekoho na prvý pohľad je náročné, no ak ho vidíte viac krát, počujete rozprávať, prípadne poznáte jeho záujmy, tak určite nájdete niečo, čím ho zaujmete. Máte nejaké otázky? Pýtajte sa.
Čítaj viac...

20. 11. 2007

Smejivá

Pomenoval som ju smejivá v momente, keď som jej podal prvý krát ruku a po predstavení sa začala smiať. Smejivá je presne ten typ, ktorý ľuďom v spoločnosti vadí a stránia sa jej. Myslel som že je ešte panna. Mala vyrehotaný ksicht, bradavicu pod nosom a úzku pindu.

Smejivá bola otrasný typ spoločníčky do mesta. Zbalil som ju preto, lebo sa smiala každému môjmu vtipu. Keď to spravila prvý krát, tak som myslel že po mne buď ide, alebo je to jej prvý vtip v živote, ktorý počula. Potom som zistil, že je to jej životný štýl, ktorý som znenávidel pri druhom pohári vína.

Mala 19 rokov, musel som kvôli nej skoro vstať a kupovala si falošné značkové oblečenie. Smiala sa ako divá sviňa takmer v každej druhej vete. Najhoršie, a možno šťastie, bolo, že nepila žiaden alkohol, nefajčila. Skrátka, žiadna neresť, ktorou by mohla ventilovať svoju infantilnú povahu. Jej úsmev mi bol príjemný prvých 7 sekúnd, kým som nezistil, že je to štandardný výraz tváre a úsmev ešte len príde.

U nej doma sme sa váľali chvíľu na posteli, prekypovala nežnosťou a možno preto som ju toleroval. Dokázala ma škrabkať celé minúty bez únavy. „Pustíme si muziku,“ riekol som po jej asi osemnástom nevydarenom vtipe, aby som nemusel počúvať zážitky z jej husacieho života. Bola opatrná, mladá a neskúsená.

Keď som jej vložil ruku do lona a zistil som, že mi ňou prejde ledva jeden prst, pomýšľal som na to, že je panna. Nebola, mala ju tak úzku, že by do nej vajce nevošlo. Ešte som sa na to špeciálne pýtal, odpoveď – ako inak, bola hurónsky smiech s rukou zakrytými ústami, aby mi zo zubov nekvapali sliny do tváre.

Mal som celkom dobrý deň, akurát mi trošku doobeda tiekla krv z nosa. Uvedomil som si to až vo chvíli, keď som sa k nej pritúlil a v momente odtiahnutia som jej na líci zanechal kvapku krvi. Začudovane som sa zatváril, čo Smejivá samozrejme pochopila ako podnet na ďalší rehot. „Oukej moja, tak sa len smej,“ podumal som si pri pohľade ako sa rehoce s krvou na líci.

Nakladanie Smejivej prebehlo v troch fázach – rehot, zásun, ticho. A teda, prvá fáza bol môj rehot, keď som zistil ako neštandardne je vyholená. Neviem či poznáte pojem „cyklón“ u mužov. Jedná sa o bradu, ktorá je zhora oholená, len čeľusť zospodu je zarastená. Smejivá mala bosé lono, no z podvozku by sa dali vrkoče pliesť.

Fáza dva, zásun. Priatelia, do takej malej pišule sa nedá ani telefón odložiť. Takže trpezlivo som sledoval jej elasticitu, čo sa nakoniec ukázalo ako takmer celodenný program. Oceňujem, že sa aspoň tu nesmiala. Mala fantastické telo, riťku takú maličkú, že keby sadla na sto korún, tak jej ešte 50 spod zadku vidno. Do jednej ruky obe polky.

Fáza tri, ticho. Šiel som od nej v autobuse sám a zabudol som handsfree...
Čítaj viac...

18. 11. 2007

Slza

Slza bola milá osoba. Pred pár minútami odišla, rozhodol som sa, že ju rýchlo pripomeniem, pretože je to jedna z tých, na ktoré sa druhý deň sotva pamätám. A to som nepil. Teda dnes nie. Cítim sa vyfajčene, prázdno a hrá mi Beethoven. Nalievam si pohár whisky, len tak, sám pre seba...

Ľad v poháriku mi praská pod návalom zlatistej whisky. Mám uvoľnené nohy, preležanú posteľ a prázdne brucho. Keby som fajčil, tak si dám cigaru a dívam sa do stropu ako unikajú obláčiky dymu ako nepríčetný. Celkom pekný úvod.

Slza je vysoká tmavovláska s krátkymi vlasmi v kontičke nalakovanými tak silno, že mi skoro porezala tvár, keď sa okolo mňa obtrela prvý krát. Nosí vysoké kovbojské čižmy, krátku chlpatú bundičku a miluje môj zmysel pre humor.

Slzu som zbalil na pokeci pred niekoľkými dňami. Mal som celkom dobrý deň, prišiel som domov a vybral som si náhodnú užívateľku, ktorá sa smiala tak, akoby chcela dnu. Bingo. Pár teplých viet, nejaké triky o tom a o tom a hotovo. Slza nebola ťažká, myslím že je jedna z tých dvadsín, ktoré sa nechajú pretrtkať bez citu a ešte aj celkom dobrovoľne. Len preto, že chcú.

Zavolal som ju k sebe domov, mám dnes voľný byt, nikde nikto okrem môjho imaginárneho psa Huga. Ale ten dnes spal. Takže vrátim sa k Slze. (Hm, tá whisky ma celkom berie, načúvam pukajúcemu ľadu) Pozval som ju k sebe na film, ale pokazila sa mi premietačka. Heh, klasika. Takže sme museli ísť ku mne do izby. Slabšie povahy prestanťte čítať.

Po úvodnej ťahovej stratégií a oboznámení sa so všetkými mojimi dvoma erotogénnymi miestami Slza spravila taký špeciálny ťah, ktorý som ešte nevidel. Vyzliekla ma jednou rukou z trička skôr, ako som stihol kýchnuť! Kým som si uvedomil čo sa dialo, Slza na mne sedela a moju nahotu triasla zima.

Tento príbeh nie je smiešny, je dojímavý. Slza sa preto volá slza, pretože pri dosiahnutí orgazmu sa začala chvieť ako pes pred sraním (ozaj citlivé prirovnanie, dík drahá whisky) a potom sa rozplakala. Nepamätám aby som šukal s takou chuťou, ale keď máte pod sebou ženskú, ktorá plače od šťastia a jej orgazmus trvá niekoľko desiatok sekúnd, tak skrátka musíte. Keď mi však zmočila radostným plačom posteľnú plachtu, tak som radšej prestal. Hold, ľudia sú rôzni, idem si po ďalšiu whisky...

Dnes to bola slabá story, ale silné emócie. Keby som bol citlivý tak vás rád oboznámim s detailmi, no idem radšej zlomiť nejakú železnú tyč na Hugovi... má strážiť leňoch tlstý.
Čítaj viac...

16. 11. 2007

Receptár - Rozosmievajte

Pri písaní na internete sa často musíte spoliehať len na svoje slová, občas môžete atmosféru dotvoriť nejakou fotkou, prípadne vtipným grafom. Síce, vtipný graf... Tak či onak, dôležité je, aby osoba s ktorou komunikujete prežila niečo nezvyčajné a to nehovorím o duchovnom orgazme pri čítaní veršov...

Pri písaní sa snažím o to, aby dievčence, či už sú tupé ako podošva od galoše, alebo vysoko sofistikované ako Mon, boli príjemne prekvapené. Nenútený štýl sa naučiť nedá, no celkom v pohode môžete zvládnuť pár ťahov, na ktorých môžete postaviť svoj dar rozosmievania.

Humor
Je ťažké byť vtipný ak ním nie ste v reálnom živote. Ak máte emocionálny rozsah ako kameň z potoka tak tiež. Ani článok o humore vám nemusí pomôcť. Rozosmiať môžete dvoma spôsobmi:

  1. byť smiešny – ľudia sa pri vás smejú, ale len preto, že ste smiešny. Máte rečovú vadu, fyzickú chybu, mentálne poškodenie. Alebo len vyzeráte ako vyvracaný rezanec.
  2. byť zábavný – ľudia sa smejú kedy chcete, rozprávate príbehy, vtipne reagujete. Zábava je niečo, čo nikdy neprestane baviť.
Stačí si vybrať. Berte do úvahy predpoklad, že so smiešnym na večeru ženy nepôjdu. Postaviť komunikáciu na sérii blbých a krátkych vtipov ktoré ste počuli ráno v rádiu je síce plytké, povrchné a trápne ale ... zaberá to :D Čuduj sa svete, často sa stáva, že daná osoba s Vami ráno nepočula rádio. Áno viem, písal som o tom že je potrebné sa zamerať na situačnú časť. Ale nie každý to dokáže. Pozrime sa na pár tém, ktoré sa zdajú ľuďom zábavné:

Zvieratká
Ich fyziognómia ich predurčuje ako aktérov tých najrozmanitejších rozprávaní... začiatky príbehov typu „Ide motýľ na gazíku po púšti...“ alebo „Medveď kúpil garnižu a stretol zajaca...“ sú často celkom dobrým úvodom k tomu, aby si slečna predstavila, ako môže taký motýľ šoférovať gazík. Keď k tomu pridáte „visí mu cigareta z huby a spadne mu na nové rifle“ tak by nemal byť problém.

Slovné hračky
Tu je dôležité, aby ste ovládali jazyk v ktorom píšete. Aby ste zo slov dokázali vychytiť buď dvojzmysel, narážku, alebo ich rozdelenie. (Ne)chcem uvádzať príklady. „Ahoj, ja som Mišo. Ahoj, ja som nasratá.“ Gramatických hier je kopec a množstvo z nich je závislých od situácie priamo, tieto sa veľmi nacvičiť nedajú. Jedine ak, zbierajte si vtipné frky do textového súboru a majte ho otvorený pri písaní. „Naozaj on? My dvaja máme spoločné len číslo 150, teda jeho výšku a moje IQ.“

Fikcie
Pozvite ju na čaj a potom jej napíšte trebárs „Jurgen, Matilda... posadajte si, porozprávam vám ako som vašu mamku uhovoril na prvý čaj s afrodiziakami. Bolo to v období kedy ešte nevedela že sa do mňa zaľúbi...“. Fikcia spoločných (a často práve vďaka vám dementných, nepodarených, alebo akokoľvek inak smiešnych) detí celkom funguje. Musíte si vedieť spraviť srandu zo seba. Fikcia o žijúcich biblických postavách je tiež fajn, ale tu pozor, viera je často krehká téma. „Mojžiš? Jasné, minule sme ho videli nakupovať v Humennom, keď parkoval auto tak narazil do stĺpa, lebo sa mu zamotala sutana do pedálov.“

V receptároch sa vždy nájdu návody ktoré sú užitočné a ktoré nie. Ak vám tento článok nič nedal, tak skrátka čítate zlý receptár. A ak vám niečo dal, tak o mne dajte vedieť ostatným aby som mohol baliť dievčatá na to, že som populárny autor.
Čítaj viac...

7. 11. 2007

Právnička

Tak na tento článok som sa tešil niekoľko dní. O právnikoch sa hovorí, že sú to bezcharakterné hovada. Čo sa hovorí o právničkách? Chladné, pyšné a povýšenecké. Od dnes ich budem milovať určite viac ako do zadočku. Vitajte v príbehu o Právničke, ktorú som si zaľúbil na prvé oliznutie.

Pokec je mocný nástroj skrývajúci prazvláštne typy osobností. Ak nerátame mňa samozrejme. Dnes budem skromný, venujem všetok svoj očarujúci šarm a sebachválu na charitu. Nech si Ježiš zaobstará novú služobnicu, pretože táto ho veľmi nepočúva. Ak niekto v neho verí, tak nech sa k nemu aj správa s úctou. Nedá sa aj srať, aj na husliach hrať.

Právničku som poznal niekoľko dní, kým som si uvedomil, že z nej spravím výzvu pre samého seba. Oplývala klasickými vlastnosťami, aké sa predpokladajú u právnika. Bola chladná ako pomsta, uštipačná ako zmija a voňala tým typom Oriflame, ktorý sa snáď vyrába už od vzniku spoločnosti. „K takej kočke sa ťažko dostať, na to treba rozum,“ pomyslel som si pri tom, ako mi otiahla ruku z pása pri sledovaní už spomínaného Walk to Remember.

Blondína prirodzenej farby, možno inteligentná, ale neopatrná. Veľké oči jej možno robila silno utiahnutá gumička v cope beztak krásnej hrivy. Keď som ju uvidel na druhom rande tak sa rozžiarili aj moje oči, no moja gumička ostala v krabičke vo vrecku saka. Zatiaľ. Po chvíľke tlachtania o tom aká chce byť úspešná a zamilovať sa, som ju prerušil pozerajúc sa na jej odev slovami: „Máš dobrý vkus.“ Pousmiala sa. „Ďakujem,“ odvetila maximálne neskromne. „...Ako štetka,“ dopovedal som v mysli.

Čižmičky ako vojaci za Uhorska, zlatý opasok, korálky, veľké náušnice, sexy zadoček, plné prsia, jahodovým leskom potreté pery. Celkom príjemný zjav zaváňajúci vidiekom a jednoduchým tokom myšlienok, ktoré sú ľahko regulovateľné a ovplyvniteľné. Nepila. Ani ja, netrebalo. Mala voľný byt, naozaj som veril že Walk to Remember nemá pokračovanie, ktoré si hodlá pozrieť.

Právnička sa smiala očami a snažila sa so mnou komunikovať prostredníctvom narážok, z ktorých rýchlo cúvala. Toto cúvanie malo zrejme spojitosť s jej požiadavkou zasunutia do zadočku. „Ach jaj, vlkov šťastný deň...“ pomyslel som si pri ťahaní ju za vlasy a rozmýšľaní nad tým, ako budem s prázdnym mieškom písať dnes článok.

Ako som si tak uvažoval s vtákom v Právničke ktorá podivne stonala, obzeral som sa po tej krásnej miestnosti vyzdobenej plagátmi s Ježišom. Citáty, farby, láska. Úplne ma to dojalo, takmer som mal chuť kúpiť si kňazskú reverendu, obliecť si ju a ísť sa opiť do mesta a potom baliť dievčatá na diskotéke na biely límec.

Po súloži do tretej najväčšej diery jej tela som už začal aj čítať tie texty v obrázkoch, keďže koncepcia článku sa naplnila a mne neostávalo nič iné, len nájsť jeho ukončenie. Právnička ničím neprekvapila, bola prakticky predvídateľná od prvej pusy tesne vedľa jej bradavice na líci až po posledné „vau, to bolo krásne“. A krásno? „Nie krása rozhoduje o tom koho milujeme ale láska rozhoduje o tom kto je pre nás krásny.“ Diki Ježiš.
Čítaj viac...

28. 10. 2007

Trochu Ježiša do toho sexu...

S prázdnym mieškom a hudbou v ušiach som ležal posediačky uprostred autobusu plného ľudí, ktorí ani len netušili že som mal sex. Cítil som ju zo seba ešte aj po sprche, keď som privrel oči, tak som videl svoje brucho ktoré mi cloní výhľad do jej lona pri sexe. Tučniem.

Ale veľmi ma to nehnevá, ešte stále môžem napísať SMSku s textom „Este chces?“ niekoľkým adresátkam naraz a vždy mi príde aspoň jedno „áno“. Každý máme svoje priority, váha mojou nie je. Samochvála? Možno. Dokazujem si niečo? Sebe nie.

Po niekoľkých diskusných príspevkoch v minulom článku som sa rozhodol potešiť vaše plesajúce srdcia a prizerajúceho sa Ježiša o ďalšiu story z kruhu pokecológie. Tento článok je napísaný pomerne netradične. Ide o predbehnutie udalostí spoza stola, číra fantázia, ktorú plánujem pretaviť na skutočnosť.

Článok sa bude volať Právnička. Prednedávnom som si zmyslel, že ju priradím do skupinky svojich obetí. Bude opatrný, písaný s ľahkosťou mne vlastnou. Tipujem pár dní. Dostal som sa k nej náhodou, cez môjho suseda. Verím že sa mi to podarí hneď z niekoľkých dôvodov:

- páčim sa jej, pretože mi po pár dňoch písania navrhla aby som šiel k nej a mala v texte ten výraz, ktorý potrebujem na odhalenie jej vnútornej krásy
- má dobrý vkus, tým rastie môj záujem.
- pri prvej návšteve mi pustila Walk to remember a bola prítulná ako kocúr ktorého som nikdy nemal
- chcem. Verím že ak človek niečo veľmi chce, tak sa mu to podarí
Teraz o mne. Cítim sa ako kladný hrdina so zápornými vlastnosťami. Postavička aká sa len tak nevidí, ak sa vyskytne tak všetci vedia že sa budú veci diať. Ten zlý, so zlými vlastnosťami, zvráteným humorom, príležitostným sexom, ale máte ma radi. Keď rozprávam svoje príbehy v krčmách tak všetci hltajú každé slovo (a pivo), rehocú sa, prípadne neveria od úžasu. Namyslený, arogantný cynik so zmyslom pre humor, ktorého nemôžete nemilovať. Možno taký chcete byť, no nemáte na to a tak keď sa aspoň s niekým takým stretnete.

Som sukničkár. Robím to často a rád. Som v tom asi dobrý, mám tiež pútavý storytelling a nezaoberám sa zbytočnosťami. Čítam medzi riadkami, veľa pijem a dobre sexujem. Netuším čo ešte chcete vedieť, vymazané odstavce sa stávajú, ak sa nechám uniesť a potom sa radšej stiahnem. Dnes nevymažem ani jeden, schválne, či nájdete najhorší.

Na Právničku sa celkom teším, má dobré telo, je naivná a v izbe ma plagáty s Ježišom. Preto tá poznámka v úvode o tom ako sa prizerá. Už sa celkom teším ako mi bude hľadieť na moju prdel, zatiaľ čo jeho služobnica bude podobne ako jej spoluveriaca ležať na krížoch a prijímať telo pána. Najlepšie bude, ak mi to nevyjde a stanem sa obeťou zahrávania sa. To sa potom budete smiať a ja budem musieť navštíviť internáty a vybrať náhradnú právničku, keďže názov článku už mám.

P.S.: Hľadám dievča do trojky.

Čítaj viac...

19. 10. 2007

Dnes drsne...

Občas treba zhodiť kabát, sadnúť si len tak do trávy a dať si prestávku v uponáhľanom živote. Dnes bol pre mňa dosť ťažký, nevyšlo mi niekoľko vecí. Vlastne sú mi všetky ukradnuté, až na to, že mali v kaderníctve plno. Tak vitajte, posaďte sa a čítajte ma. Upozorňujem, že budem pičovať.

Ó áno, aj taký elegán s čistým štýlom ako ja má občas šialené nápady, ktoré nespadajú do škatuľky, ktorú dostanem od každého z vás keď sa so mnou stretnete prvý krát. Je o čosi menšia ako tá, ktoru obdarujem ja vás. Túto nočnú úvahu budem viesť nenútene, len taký freestyle pre tých, ktorí mi nedajú pokoj s ďalším článkom.

Rozžierajú ma drobnosti. Neviem prečo ženy nosia tričká bez ramienok keď ich vyťahujú hore, neviem prečo si ľudia dávajú mobily do kapsičky na opasku keď o pár centimetrov je vrecko, neviem prečo mi píšu zrazu cudzie ženy že so mnou chcú mať sex. A sú z druhého konca štátu. Fakt nemám tucha odkiaľ sa berú tie malé pičoviny čo keď sa s nejakou bozkávam, tak sa lesknem ešte tri dni. Neviem prečo si o mne ľudia myslia že som v skutočnosti dobrý človek.

Viem však, že okolo nás sú ľudia o ktorých ani len netušíme aké majú chute. Často by ste nepovedali že počestná slečna s Bibliou v nočnom stolíku chce, aby ste ju pri sexe bili, prípadne vaša spolužiačka vám navrhne anál na záchode lebo má krámy. Mňa celkom berie ak niekoho niečo berie. To nehovorím o tom, že polovička z ctihodných žien, ktoré vyšukám chce, aby som ich ťahal za vlasy, bil ich po zadku, prípadne bol vulgárny.

Asi som ešte nerozprával príbeh o slečne, ktorá keď bola samá doma tak si natrela piču paštékou, aby ju lízal jej vlastný pes. Ani ten o žene ktorá keď dosiahla orgazmus, tak vytiekla ako pokazená práčka. Už viem prečo, ten s tou práčkou som nezažil a tú s paštékou som nepojebal. Ale Venuša mala tak mastnú vulvu, že som pod ňu radšej podložil uterák.

Dnes som dostal hodnotenie od (teraz už bývalej) kamarátky: "Bla bla bla, pokiaľ si dovtedy neprepiješ mozog… a keď ani pre tú poslednú chuderu nebudeš svojim vyčínaním zaujímavý." Fuck, to ma nasralo. Nie to hodnotenie, ale to že si trúfla. Vedela že ju zruším ako malé decko, no napriek tomu sa postavila a povedala svoj vlastný názor. Hrdinka. Ja som medzitým žral knedlík s whisky a písal SMSky ešte nepoloženým dievčatám. Nechce sa so mnou kamošiť. Nemrzí ma to, aj tak je škaredá.

Veľa píšem, ako tak spätne pozerám, samé hlúposti. Na poslednú chvíľu som sa rozhodol zmeniť názov tohto článku, vyhodiť z neho pár odstavcov. Ide mi tento štýl hrdinu ktorému je všetko jedno a pičuje dokola? Neviem, je mi to jedno. Dnes som našiel zbierku starého porna, idem pozrieť na čo som letel pred rokmi…
Čítaj viac...

8. 10. 2007

Hlúpa

Mám rád buchty ktoré sa smejú mojim vtipom a po druhom poháriku vína mi rozprávajú o tom ako rady si to robia v sprche. Masíruje mi to ego lepšie ako pocit po dobre vykonanej súloži, najmä preto, že je k tomu kratšia cesta. Hlúpa bola presne ten typ, ktorý ma inšpiroval aj k predošlému článku. Nebudem zachádzať do detailov, zašiel som do Hlúpej.

Ak mi niekto napíše „dobri den“ tak sa mi zväčša vynorí združená dievčenská škola, kde najväčší problém je vymáknuť dobrý šijací stroj na praxi. Hlúpu som upozornil po chvíľke písania na to, že robí veľa gramatických chýb. „V poriatku“ odpísala.

Robiť si srandu z gramaticky nevzdelaných ľudí nie je pekné. Čo však bolo pekné, bola ona. Tmavovláska s mandľovými očami olašských cigánok, dievča plných pier latinských tanečníc a tým najlepším zadkom aký sa v tej dobe dal zohnať v okrese.

„Chodila osem rokov na základku, tretí na strednú, reku bude mať aspoň jedenásť,“ dumal som si popri zatínaní zubov pri čítaní prehreškov voči matke slovenčine. A presne – mentálne na tom bola ako jedenásťročné dieťa. Presne ten typ, ktorej keď som povedal „Aha, mŕtva lastovička,“ tak sa pozrela do neba s otázkou „Kde?“. Radosť.

Na stretnutie v reštaurácii prišla sexy oblečená, v letných sandálkach ktoré žeriem a podobali sa tým, ktoré mala Katolíčka, krátkej sukni, ktorú určite kúpila ako opasok v predajni pre moletky, tričku na ramienka bez ramienok a kvalitnými prsiami. Žehlené vlásky s ofinkou, zelené naivné očká čakajúce ocka. Dojem na nezaplatenie dovŕšila tým, že sa potkla a natiahla v celej svojej kráse v strede reštaurácie plnej ľudí. Usmiali sa všetci, ja som sa však rehotal na plný gágor len v duchu.

Hlúpa mi rozprávala o svojich plánoch do budúcnosti, ktoré zahrňovali také perly ako „nájsť si dobrého jebača a lovatého muža“. Očividne sa tieto dve osoby nikdy nemali stretnúť. Nápady hodné chorej vrany typu „budem speváčka“ som ani nestihol rátať. Cítil som, že v mojej prítomnosti bola obrovská mozgová energia. Tak veľká, že by postačila na osvetlenie celého mesta. Síce... bolo by to mravčie mesto, ktorého vláda schválila prísne zákony o uchovávaní energie.

Na kočkách tohto typu si muži cenia úsporu. Čas za ktorý zasunú, peniaze investované na opiáty, dokonca niekedy aj cesta na miesto činu. V prípade hlúpej bol presun ultra rýchly – na záchod. Dopriať si rýchlovku v jej úzkej šuške bolo príjemným spestrením večera. „Celkom živočíšne založená mladá slečna,“ bleslo mi hlavou keď ma doma vyzliekala ešte pred tým, ako som sa vyzul.

Hlúpa bola vynikajúca milenka. Bolo zjavné, že má skúsenosti s veľa mužmi, veď kto by sa jej nedostal do nohavíc by musel byť hlupák. Alebo rozvážny mladý muž, ktorého sužuje strach z pohlavných chorôb a bojí sa podozrivo ľahkých obetí. Ako si tak veselo skackala na koníkovi, tresla si hlavu o policu nad posteľou. Ani to ma neprekvapilo, zrejme ani ju. Ale keď nám ošetrujúci lekár na pohotovosti prial dobrú noc, tak som bol milo prekvapený jej záverom. „Ľúbim Ťa,“ povedala Hlúpa po vystupovaní z auta silnú vetu, ktorá by sa nemala používať tak neuvážene.

O pár týždňov mi kamarát rozprával historku, ktorú končil slovami „Som sa vygenil a tá piča jebnutá mi povedala, že ma ľúbi.“ To sa len tak nevidí...
Čítaj viac...

Opantávame – II. Umenie klamať

Žiaci, dnešná hodina vás stručne a neprehľadne prevedie úžasným svetom klamstva. Vyberieme sa do tajomných kútov slovných hier, no navštívime i malebnú krajinu ilúzií. Pripravte si zápisníčky, hosťuje dr.Pokecológ s jeho imaginárnym asistentom Sašom.

Jedno z Arménskych prísloví hovorí o tom, že kto vie dobre klamať, akoby vedel o jeden jazyk viac. Pravdaže. Hneď v úvode vyslovím niekoľko základných téz, aby diskutujúci mali podnet na vášnivé diskusie, ktoré poslednú dobu vznikajú.

Klamať sa DÁ naučiť
Klamanie je fajn ak to viete
Klame každý
Klamstvo nosí prospech

A hotovo, navarené. Pobite ma všetci koľko vás tu je. Poďme oklamať nejaké cipky, bude sranda. Základom pri klamstve je, aby bolo vierohodné. Na pokeci nie je vierohodné nič. Zdanlivo bezvýchodiskovú situáciu nám pomôže vyriešiť rada nepatrných detailov, ktoré pomôžu:

Nepravdivý profil
Ten sa dá vyplniť tak, aby bol „ušitý na mieru“ osobe ktorú ideme oklamať. Spoločné záujmy, sex po svadbe, sklamanie v láske, rovnaké domáce zvieratko. Prípadne rovnaká škola, ale tu pozor. O pozoroch neskôr. Ak máte klamlivý profil, tak podporí vaše klamstvo, no rozhodne sa nedá stavať na niekoľkých zaškrtnutých položkách.

Druhá osoba
Tento trik je veľmi starý, používal ho už môj učiteľ, keď mi o sebe rozprával a neskôr som zistil že len sleduje seriál a všetko preberá od hlavnej postavy. Ak teda chcete mať veľmi dobre postavenú osobu z klamstva, rozprávajte o niekom inom vo vlastnom mene. Ideálne na to sa hodí človek koho poznáte, viete jeho zvyky, vlastnosti, ktoré ho robia príťažlivým pre ostatných a vás nie. Píšte ako by ste boli niekým iným a žiadna otázka vás nezaskočí, pretože si len stačí spomenúť na danú osobu.

Pozor
Dávajte si pozor čo klamstvom sledujete a aké následky bude mať jeho odhalenie. Ak sa vydávate za majiteľa letiska, ľahko sa môže stať že sa cipka bude chcieť povoziť na vrtuľníku. Ak vystavujete na povrch svoje obrovské péro a vytiahnete z gatí ostrúhanú ceruzku, tak je problém. Nepoužívam trik s rovnakou školou, pretože nepoznám všade všetkých profesorov, miestne legendy. Nepoužívam ani triky, kde je potrebné mať nejakú konkrétnu vedomosť o ktorej nemám ani páru.

Prečo?
Napísať ďalší článok zo série Opantávame ma vedie k úvahe, prečo by mal byť zaujímavý. Väčšina z vás sem príde prečítať si nejakú príhodu, kde ma dievča víta s rozkročenou náručou a lúčenie v nej nikdy neprebehne ako z Rosamunde Pilcherovej. Preto som dnes pridal rovno články dva. Tento, nudný, suchý, ktorý hneď zavrhnete. A druhý, s dievčinou ktorú som oklamal a donútila ma napísať tento článok.
Čítaj viac...

2. 10. 2007

Opantávame - I. Zmysel pre humor

Pár dní som sa zamýšľal nad novým príspevkom, sumarizoval som a čítal si vaše komentáre. Napadlo ma, že by som do Receptára postupne pridal pár schopností, ktoré si ženy celkom cenia a spôsobujú im úsmev. Ó áno, druhú najkrajšiu vec, ktorú mi môžu urobiť ústami.

V pozícii učiteľa sa nevidím rád, pretože moje nekonvenčné metódy budú určite proti srsti mnohým žiakom (týmto pozdravujem katolícku ligu, ktorá si zrejme prenajala spambota na môj email a ešte raz odkazujem – nie, nemám záujem o katolícky kalendár 2008) no poznáte ma, je mi to jedno. Apatia zabíja? Nezáujem.

V sérii Opantávame som sa rozhodol začať zmyslom pre humor. V zásade rozpoznávam u ľudí tieto typy:
Irónia - posmešné, zväčša úmyselné a priehľadné vyjadrenie protikladom, prípadne predstieranie nevedomosti.
Sarkazmus - nastáva ak používate narážky a uštipačnosť
Čierny humor – humor zameraný na témy z ktorých sa sranda nerobí
Dôvtipný humor – premyslený, sofistikovaný vtip založený na bystrom pozorovaní okolia a zväčša dokonalom načasovaní.
Primitívne zjeby – zväčša uzavreté úzkej skupinke kamarátov, zvyšku sveta sa nezdá vtipný
Narážky – prevažne na sexuálne témy, prípadne používané ako prechodník na inú tému
Dvojzmysly – umenie použiť v správny čas iný význam slova
Hra so slovíčkami – náročné, precízne striehnutie na možnosť využiť slovo v náš prospech
Prdy – zlý humor
“Tvoja matka” vtipy – extrémne zlý humor.

Nuž, toľko k výpočtu humoru ktorý ma napadá, je len na vás ktorý si vyberiete, alebo v ktorom sa vidíte. Zaujať dievča zmyslom pre humor je snom každého muža a docielenie tohto sna môže mať mnoho podôb. Spustiť smiaci mechanizmus u žien sa dá rôzne, od fantasticky srandovného príbehu až po nemé spustenie nohavíc.

Otrieskavať vtipy by som neodporúčal, skôr sa zamerajte na situačnú časť. Jedna z mojich komunikačných stratégií odporúča sústrediť sa na danú situáciu, z ktorej dokážete odpozorovať možno aj humornú situáciu.

(Prichádza dáma s prapodivnými vlasmi)
Musím Ti povedať slečna, že máš ozaj bizarný účes.
Ďakujem, stál 1200 Sk.
Hm, dúfam, že ich kaderník použil na liečbu.
Potom už len stačí očakávať či dostanete lopatou po tvári, alebo nepochopí, alebo… tak či onak, niekde sa začať musí. Vrelo odporúčam skúsiť niečo jemnejšie na úvod a postupne sa prepracovať až k tomu typu humoru, ktorý dáme sedí a popracovať na tom. Samozrejme, bavíme sa o pokeci, kde máte čas si pripraviť správu. Nemôžete sa predsa “učiť” jednotlivé typy žartovania na živo, na to musíte ísť už pripravený. Každý máme svoj štýl, je dôležité posúdiť hranicu po ktorú môžeme zájsť.

Majte na pamäti, že humor je silná zbraň, často podceňujeme jeho dôležitosť. Zapisujte si veci, ktoré sa vám zdajú zábavné, počúvajte alebo sledujte občas komédie, prípadne sa iným spôsobom snažte dostať k tomu, aby ste sa v živote nenudili. Hoc by to mala byť krátka sranda, ale nech stojí za to.

Ak by to niekoho zaujímalo
Mňa ľudia považujú za cynika, bezcharakterné hovado ktoré by malo nosiť na krku zvonček. Pracujem veľa so sarkazmom, som dobrý pozorovateľ a mám mnoho zlých vlastností. Neberte si zo mňa príklad, takí ako ja končia často s fackou na tvári, alebo s komentárom “kokotko” pod článkom, ktorý ma tak naplnil, že v ten deň som ani nejedol. Asi začnem nosiť kňazskú reverendu a opíjať sa po baroch.
Čítaj viac...

25. 9. 2007

Fajkomat

Každý máme svoje hobby. Pestovanie petúnií, radosť zo zasievania zla, zbieranie poľných kvetov bez spodného prádla. Ja mám rád ženy, ich rozmanitosť, pôsobivé gestá a v neposlednom rade vôňu neistoty pri rozkročenej náruči.

Fajkomat mala rada fajčenie vtákov. Robila to s takou obľubou a ukrutným zápalom, že sa z nej stala vychýrená gurmánka. V spoločnosti ktorej sa pohybujem sa celkom v pohode a hladko posúvajú tipy na osvedčené radodajky. Aj preto milujem ľudí, ktorí ma obklopujú. Vypýtal som si nick.

Klasická konverzácia, trochu infantilných vtípkov, štipka humoru, dúšok inteligencie, za lyžičku šarmu a je navarené. Fajkomat sa chytila úplne jednoducho, takmer som si pri písaní s ňou stihol upiecť kačku a popri tom som volal s pár ľuďmi. Mala rada zábavu, v profile sa dušovala, že sex bez lásky v žiadnom prípade nebude a pri fajčení mala „jednoznačne nie“. Kryla sa lepšie ako katolícki kňazi hľadajúci vykakaných miništrantov.

Stretol som sa s ňou podvečer koncom prázdnin, kedy v meste bolo veľa mladých ľudí. V tom dave som si ju takmer nevšimol. Ak ste do niečoho veľmi ponorení, stane sa že vám unikne dôležitý detail. Z rozprávaní kamarátov som si nevšimol, že opomenuli jej vek. Z písania s ňou to bola posledná vec čo ma zaujímala, po vete „chcem Ťa dnes večer“ som už v oslavnom tanci obmýval vo vani vtáka a nerozmýšľal som nad vekom.

Na stretnutie prišlo nejaké dievčatko, myslel som, že predáva kytice pre zamilované páry, alebo chce požičať cigaretu. Fajkomat. Skoro som sa poskladal do kocky, keď sa predo mnou objavila mladá študentka, ktorej sa dalo odhadnúť letokruhovou metódou zo 16 rokov (odrežeme nožičku a zrátame letokruhy). Chlapci spomínali, že zavolali na byt Fajkomat, vyhulila ich tam piatich v rade a potom sa pobrala domov, no nik z tých parchantov nehovoril o tom, že u nich zabudla šlabikár.

„V parku, či u Teba?“ spýtala sa po chvíli sprosto erotickej konverzácie mladá geňožrútka. „V parku a potom u mňa,“ odpovedal som sebecky a odhodil predsudok do koša pri lavičke ktorá v ten večer bola vstupnou bránou do raja.
Čítaj viac...

19. 9. 2007

Módne trendy

V každom počasí a každom čase hútam nad módnymi trendmi. Sú obdobia, kedy sa vyslovene teším príchodu niečoho hriešne vzrušujúceho a vyzývavého, no taktiež aj chvíle kedy plačem od smiechu, alebo nešťastia.

Bohovský nápad bol vynález baleríniek, či ako to vy dievčence nazývate. Úplne neatraktívne, nepodčiarkuje krásne dokončenie nôh. Totálna hlúposť, najhoršie sú balerínky čo vyzerajú ako keby ich nosil Vinetou v druhom dieli. Dnes som videl jednu mrdu na zastávke, bola totálne trendovo oháknutá, no na nohách mala také kapce, že amen. Vyzerali ako zboku vyrezané nábojnice z leteckého dela. Určite sa vám v tom pohodlne chodí, milujete ich ľahkosť. Také sračky odporúčam na atletickú dráhu, nie na vábenie mužov.

Korálky. Je mi šuma fuk aké sú momentálne doplnky v móde, ale keď vidím poviazanú nalpu so šesťmetrovými korálkami mám dosť. Niektoré korálky sú fajn, klitorisové šperky tiež mávajú guličkové tvary a nesťažujem sa. Zavesiť na seba korále vyzerá niekedy ako keby ste zvešávali vianočný stromček, alebo nosili cesnak k babke na pôjd.

Legíny. Niektoré módne výstrelky potrebujú trošku viac citu pri ich aplikácii. Narážam na to, že nie všetko sadne každému. Veľmi ma bolí, trápi a sužuje, keď vidím nejakú dyňu čo sa jej šúchajú nie že stehná, ale ešte aj lýtka, ako je nasúkaná v legínach len preto, že je to „in“. Ženy majte súdnosť preboha, ja tiež nie som vševed i keď tak často zniem, ale čo je veľa to je veľa.

Kombo. Úplne úchvatné je, keď sa kočka zmaľuje ako varan, hodí na seba hypermoderné tričko, nejaký zvršok, legíny do nôh ktoré vyzerajú ako výhybky do pekla, k tomu vinetuovky, sedem až deväť metrov koráliek, ideálne rôznych veľkostí a na tvár si dá okuliare. Nie na oči, ale na celú tvár, vidno jej len leskované pery a bradu. Takéto kombo je typické pre vidiecke komunity navštevujúce mestá, prípadne ľudí, ktorí sa nevedia odhadnúť a každý ich krásny deň je pre ostatných zážitok ako na karnevale.

Zámerne som si vybral túto tému, na základe dotazníka som zistil že čitatelia tohto blogu sa radi hádajú na rozdieloch medzi mužmi a ženami. Samozrejme nechcem podnecovať súboj pohlaví, alebo niekoho uraziť, prípadne dehonestovať, len mám literárnu krízu a nemám do čoho pichnúť...
Čítaj viac...

18. 9. 2007

Ehm

Dnes v noci som tu uverejnil na chvíľku príspevok pod vplyvom alkoholu a nedobrých okolností, týmto sa ospravedlňujem všetkým šiestim užívateľom ktorí ho stihli prečítať za blbý a nevhodný zážitok. Verím, že sa to už nezopakuje. Čítaj viac...

14. 9. 2007

Hrošík

Túto prípoviedku mi nedá napísať, keď som nedávno spomínal trapasy ktoré sa mi stali pri mojich výletoch za sexturistickými atrakciami jednotlivých častí mesta, či miest. Hrošík je mláďa hrocha, nehryzie, neuvedomuje si svoju váhu a je tupé ako jeden z uhlov v manželskom trojuholníku.

Písal som si s krásnou kočkou, tváričku mala ako anjelik z poľskej rozprávky. Úplne milý charakter, zvodné krivky textu, otvorená sexuálna konverzácia. Hrošík bola skvelá rozprávačka, vraj pracovala v reštaurácii. To som ešte nevedel, že tam asi bola namiesto drviča odpadu.

Niekoľko dní dozadu som na nete postrehol zábavnú správu o tom, ako sa správne robí výrez fotografie na Halbote. A presne to bol Hrošík. Fantastická práca, keď som videl ako vchádza do bagetérie takmer bokom do dverí, veril som že sa mi sníva. Guľky mi vbehli do tela, v hrdle mi vyschlo a bola to jedna z mála situácií, kedy sa mi roztriasli kolená pred ženou. Hrošík mohol mať 160cm a 120kg, čo je celkom slušný pomer ak chcete byť testovačom na váhy pre dobytok, alebo predavačkou v PNS stánku s tým, že stánok postavia okolo vás.

Naozaj krásnu tvár donieslo naozaj bujné telo priamo ku mne. Musel som vyzerať ako nepríčetný dilino. Nepodceňujem ľudí, už vôbec nie ich charaktery. Preto som sa na Hrošíka zahľadel s nadhľadom, no musel som vyletieť pár poschodí aby som mal seriózny nadhľad. „Nóóó bicepsík bude päťdesiatka, ramienko na podprsenke je ako môj opasok, zo stehienka by sa dala zasýtiť futbalová jedenástka..“ sumarizoval som si počas Hrošíkovho štebotania. „Dúfam, že som Ťa nesklamala,“ prehlásila tak nevinným hlasom, že by samotný Satan išiel na spoveď. „Nie, naopak, teším sa že sa konečne vidíme,“ ozval sa elitný klamár a na dôvažok som sa jej pozrel priamo do očí.

Hrošík bola fakt dobrým dôkazom toho, že človeka by sme nemali súdiť podľa obalu, i keď je obalený v polmetrovej sklenej vate. Prisahal by som, že na jej koženku musia zabiť celú kravu. Pozval som ju na kávu, neskôr do kúpeľne, ktorú si občas dopredu pripravím. Hrošík bol nadšený, moja starostlivosť nemala konca kraja, nechcel som jej dať pocítiť že by som ju odmietol len kvôli fyzickej schrane (to je obrovská schránka). Ako som už spomínal, zábavná situácia bola, keď som Hrošíka nevedel vytiahnuť z vane. Mal by som viac cvičiť.

Bola nežná ako slimáčik pri francúzskom bozku, mala jemnú pokožku, ktorej koniec som nikdy nenašiel, smiala sa dokonalým úsmevom a pri orgazme sa jej začalo čkať. Asi to nerobieva často, pomyslel som si. Hrošík bol vďačný tvor, vedel doceniť každý môj pohyb a slovo. Miloval som ju za to. Celý ten čas, kým som sa nedozvedel že pozná Venušu. To už som zmenil tému aby náhodou nepostrehla, že nie je jediný stred môjho vesmíru...
Čítaj viac...

11. 9. 2007

Sranda sex

Ľudia vnímajú sex ako najväčšiu možnú intimitu. Teda aspoň poväčšinou. U niekoho môže byť sex skvelá zábava na piatkový večer, pre iného zas tabu na ktoré sa teší až na svadobnú noc. Puk. Ja ho mám rád, už dlhé roky ho vyhľadávam a neprestal ma baviť.

Spôsobom mne svojským, rozhodol som sa podeliť s vami o niekoľko zaujímavých postrehov z oblasti sexu. Puritáni, ak sa tu vôbec nejakí zdržali, prosím opusťte miestnosť. Kamikatze, Swarowski, Dievča s ambrelkou, Fabo a ďalší, ktorí sa zastavia počas dňa, pohodlne sa usaďte a vitajte v mojej komnate. Nie trinástej, táto je niekde ďaleko za.

Jedna z dám sa ma pri sedení v letnej záhrade spýtala či som niekedy robil pissing. Po negatívnej odpovedi sa usmiala na prázdny pohár a odišla na toaletu. Keď sa vrátila s plným, rozplakal som sa v duši a prial si aby som bol v tej chvíli rybárom na Jamajke ktorý nikdy nevedel čo je to letná záhrada.

Počas milostného aktu s partnerkou u ktorej som mal podozrenie že je to obyčajná šľapka, a nakladal som jej zo zadu som začul divný zvuk. Pozrel som sa teda dopredu, čo sa tam deje – tá mizda šeredná lúskala slnečnice kým som ju nakladal. Rutinérka.

„Tak dobre som si nezašukala od základnej školy,“ zdôverila sa mi kočka po celkom slušnom sexíku. Tá veta sa mi páčila tak veľmi, že ju používam do dnes s obľubou, ak chcem spraviť radosť nejakej učiteľke, alebo vychovávateľke všakže.

„Počkaj, máš tu vlas,“ povedal som jednej keď vo výstrihu mala vlas. Keď som ho potiahol, tak zavrešťala ako keď pílite pílkou na železo malé dieťa. Ľudia, taký dlhý chlp v dekolte som v živote nevidel! Celá zahanbená odišla na toaletu z ktorej sa samozrejme už nevrátila. Pohrával som sa s tým prsným chlpom a potom som z neho spravil mašličku na jedálnom lístku.

Raz som jednu ženskú nevedel vytiahnuť z vane. Bola taká tlustá, že keď sme mali romantický kúpeľ, tak som čupel na okraji vane a predstieral že je horúca voda. Kým som ju dostal na posteľ, spotil som sa a celý kúpeľ bol na hovno. Nehovoriac o tom, že ak by som ju mal reálne uspokojiť, tak by som musel mať medzi nohami nôžku od cimbalu.

Zažil som naozaj veľa bizardných situácií, zábavných, prekvapivých ale i smutných. Zažívam ich stále, vždy ma niečo prekvapí. Či už nejaká neveselá príhoda, alebo niečo čo ma rozosmeje a keď to rozprávam farárom pri ôsmej vodke, tak si takmer cvrknú do sutany a bijú dlaňami po stoloch. Naposledy ma dojala odpoveď na zdanlivo nevinnú otázku ešte pred pohárom vína „Nechceš ísť na vodnú fajku? – Máš bazén?“.

Sex je zábavný, je to sranda, tomu verte. Nebojte sa smiať sa pri tom, užívať si nemotornosti, triasť sa ako prd pred výstrelom, mať maličkú dušičku ako novorodeniatko špendlíkovej hlavičky, robiť grimasy, tárať hlúposti, vtipy a všetky tie veci čo odľahčujú atmosféru. Ale pozor, všetko s mierou, lebo keď som naposledy povedal cipke v posteli že priráža lepšie ako jej sestra tak to nepochopila veľmi.. ale v pohode, už vidím na ľavé oko.

Jedna z príhod nie je moja, ale nedalo mi arogantne a podlo ju zakomponovať ako mne vlastnú, sorry Marek :D
Čítaj viac...

7. 9. 2007

Umelkyňa

Nebolo to tak dávno, čo som si spomenul na svoju lásku zo strednej školy. Umelkyňa telom i dušou. Dlho sme spolu nepísali, pokec je však mocný nástroj a ja sa považujem za dobrého „umelca“ a tak som ju našiel. Chvíľu sme si písali a potom sme sa dohodli na rande. Klasický scenár.

Dlhé roky som ju nevidel, nesľuboval som si žiadne radosti. Pučil som do seba asi štvrtú kuraciu polievku kým došla. Nádherný dekolt, zrelé krivky, veľké hnedé oči, blond vlásky, úsmev ako z lavice na strednej. „Raj na zemi nakladať takú cipku“ zamyslel som sa pri úvodnom bľabotaní a nostalgických spomienkach na spoločnú minulosť.

Umelkyňa bola vždy iná, ale v ten deň sa mi páčila najviac. Slniečko pekne hrialo a okrem mojich polievok sme objednali tequilu. Veľa tequily. Mám rád alkohol, núti ľudí robiť veci ktoré za normálnych okolností nerobia. Sú uvoľnení, komunikatívnejší, úprimnejší a kým ich nemusím ťahať domov za nohy tak sa s nimi dajú prebrať zaujímavé témy. Nebolo tomu inak ani tento krát, bavili sme sa o všetkom možnom, až sme nakoniec došli k mojej obľúbenej téme – vzťahy.

„Vzťahy medzi mužmi a ženami sú komplikované,“ začala Umelkyňa svoj feministický monológ, ktorý rozvíjala a obohacovala už od strednej školy. Taktne som sa tváril, že ma to zaujíma a v myšlienkach som sa už vyzliekal u nich doma. Po chvíli predstierania mi vrazila jemne po papuli s rozhorčením, že ju nepočúvam ako tradične. „Pripravoval som si reč,“ skúsil som sa obhájiť, ale keď sa zahnala druhý krát, tak som sa usmial a priznal som sa.

Pri takej žene musíte vypiť veľa pálenočky, aby vás po prvé neboleli facky, ktoré prichádzajú a aby ste dokázali odfiltrovať reči, pri ktorých by vám tlak stúpol k nebu. Našťastie pila aj Umelkyňa, takže po chvíli sme skončili v objatí. Ona sa bála že si nikdy nenájde frajera, ja som sa bál že zistí pri silnejšom objatí, ako mi stojí péro.

Pri odprevadení domov som celý čas hútal ako ju dostať na lopatky. Pred posledným bozkom pri bráne sme sa začali vášnivo bozkávať a skončili sme niekde na zemi pod ovocným stromom. Viem to podľa toho, že keď som si kľakol tak som rozpučil nejaký vlhký a tvrdý plod na kolene.

Zvyšok večera som už koleno nepoužíval. Umelkyňa ma hodila na lopatky a začala realizovať svoje potláčané chute na tých „imbecilných mužov“, ktorých jediným stelesnením som bol náhodičkou v tej chvíli – ja. Rozbila ma na mraky, chvíľu sa mi zazdalo že som to jablko prikľaknuté, či aký fras to bol.
Čítaj viac...

4. 9. 2007

Heslá do albumov

Čo by to bol receptár bez lákavej témy, akou sú nepochybne heslá do albumov holiek z pokecu. Vopred upozorňujem, že v tomto článku nenájdete žiaden zaručený postup ako sa dostať k heslám, je to len zopár postrehov z praxe, ktoré sa vám môžu hodiť.

Už Rimania poznali kľúč. Jeho princípom je ochrániť majetok pred nepovolanými osobami. Heslo tvorí virtuálny kľúč vo svete internetu. Vychádzajte teda z predpokladu, že ak má niekto heslo, nechce aby album videl ktokoľvek. V zásade je to však pozitívnejšie, ako keď je album vytvorený len pre priateľov. Stať sa priateľom je často náročnejšie ako poskytnúť niekomu heslo, ktoré môžete potom zmeniť.

Kočky sú rady záhadné pre mužmi, boja sa často že sú škaredé, boja sa že si ich budú obzerať úchyli, alebo že im budú písať ľudia len kvôli vzhľadu. Majú pravdu. Odhalenie hesla do albumu je často zložitá záležitosť, no v dnešnej dobe jestvuje našťastie niekoľko pútavých metód ako sa k tomu dopracujeme aj bez znalosti technológie.

Výmena
Azda najúčinnejší prostriedok aký som mohol ponúknuť na úvod. Vžite sa do role dámy, ktorá má album na heslo s názvom „Ja keď sa nudím“ a podtitul „takto to vyzerá keď som sama doma“. Lákavé však? No čo ak jej napíše chlap bez fotky, s príjemným profilom a ego hladiacim vystupovaním, ktorý má album „Ja keď sa nenudím“ s podtitulom „Robievam často podobné veci“. Myslím, že ak je vám jeho písmo aspoň trochu sympatické, tak sa prejaví prirodzená zvedavosť nazrieť. Výmena musí byť úprimná, nie náhla, musí vychádzať zo vzájomných sympatií.

Výmena bez súhlasu
Trochu podlé, ale aj tak sa dá. Vymeniť heslo si môžete aj s niekým, komu album nepatrí, no má k nemu prístup. Neveľmi spoľahlivé, no niekedy zaberie. Osloviť niekoho o kom viete, že je blízky danej slečne s nenápadnou požiadavkou, nech pošle fotku, prípadne vymyslenou historkou o tom, že ste spolužiaci zo poslednej školy a chcete ju prekvapiť, len si nie ste istí či je to ona. Tu by som sa rád pozastavil, na internete sú desiatky stránok venovaných zoznamom hesiel do albumov pokecu. No pri bližšom prezretí dospejete k poznaniu, že ide o falošných užívateľov meniacich si "hesielka" medzi sebou.

KV
Stalo sa neraz, že už v samotnej KV sa mi podarilo vytvoriť atmosféru, vďaka ktorej mi prišlo heslo obratom. Znova podotýkam, že by ste mali mať aspoň album, alebo fotku, ak sa chcete na niekoho pozrieť. V podstate každý záujem o heslo do albumu by mal byť vyslovený KV, pútavo a nenásilne. Či už na začiatku, alebo v strede dialógu.

Debilko
Debilko je dosť univerzálny systém písania, dá sa použiť nielen pri získavaní hesla, ale aj pri iných častiach pokecu. V princípe ide o to, že sa zahráte na debilka, ktorý si nevšimol album, prípadne niečo iné, dôležité a neskôr len tak medzi rečou prehodíte „jéj ty máš album? som sa skúšal pozrieť ale nejde, prečo?“. Dostane sa vám odpovede, že treba heslo, potom už len stačí povyzvedať, čo treba spraviť aby vám heslo bolo poskytnuté. Tu sa nezabúdame tváriť naivne a hravo.

Alter ego

O tom už som písal pri získavaní informácií, no je to použiteľné aj pri hesle z pokecu. Skrátka sa ozvete z viacerých nickov, odlišných charakterov, vymyslených postavičiek, falošných fotiek a skôr či neskôr získate spôsob ako sa dostať k heslu.

Záverom len toľko, že žiadna z metód nie je stopercentná, určite vás mnohé nenadchli, ale s tým sa ráta. Mnoho ľudí sa po prezretí fotky zachováva úplne prirodzene, teda po vzniknutí sympatií píše ďalej a pri antipatiách sa stiahnu. Rátajte s tým, že fotky sú často odrazom skutočnosti, no stále len tej vonkajšej. Vnútornú krásu z nich nevyčítate.
Čítaj viac...

3. 9. 2007

Ako to začalo?

Posledné obdobie sa ma ľudia vypytujú ako to začalo. Ako som sa dostal k takému zvrhlému a amorálnemu hobby, ktoré si však so záujmom prečítajú aj najväčší odporcovia príležitostného sexu. Možno aby sa vo svojej fantázii dokázali so mnou stotožniť. Možno nie...

Jedného krásneho dňa som si čítal obrázkový časopis po kvalitnom sexe s mojou priateľkou. Ach, prekvapujúce všakže. Ja a obrázkový časopis. Pomaly som zaspával pri škrabkaní chrbátika, keď som začul z diaľky vibráciu mobilu. Mám ho odjakživa nastavený na vibráciu, je príjemná a moje okolie nikdy nevie kedy ma chce niekto prekvapiť zaujímavým telefonátom, prípadne vyrušiť ma v nevhodnej chvíli. Verte, sú ľudia, ktorí sa na to tešia.

Jedna z holiek z pokecu sa dožadovala osobného kontaktu. Urýchlene, vraj seriózne. Večer v meste mi začala rozprávať o rozchode s priateľom. Vtedy som si uvedomil, že mám rád hraničné situácie v živote, vysvetlil som jej pár základných názorov k rozchodu a bolo navarené. Vrhla sa mi okolo ramien, ďakovačky nemali konca kraja. Vraj je jej lepšie. To bolo na programe pár dní, potom jej bolo ešte lepšie. Tí čo ma čítajú si to domyslia všakže.

Odjakživa ma bavila práca s ľuďmi, humanitárne smery sa tešili mojej prítomnosti. Etiketa, rétorika, reč tela, sociológia, psychológia, správanie ľudí sa v rôznych situáciách. V súkromí ma baví pomáhať bezodplatne ľuďom ktorí si pomôcť nemôžu, byť vašim poradcom a kamarátom. A to je asi tak všetko. Rozosmiať niekoho kto plače, rozplakať niekoho kto sa smeje. Samé drísty okolo toho, veď to poznáte, ako keď idete na pohovor a chcete čo najlepšie zapôsobiť.

Blog som založil preto, aby som si mal kde zapisovať situácie, ktoré ma naozaj bavia, s ktorými sa stretávam na pokeci pravidelne. Situácie ktoré neskôr možno zabudnem, mám o nich poznámku v pamäti, ktorá po rokoch vybledne. Spíšem si to, uložím. Jedného dňa príde chvíľa, kedy tu nenájdete novú poviedku, len nejaký arogantný odkaz v zmysle „tak zatiaľ“. A to, že je to na webe mi vyhovuje. Aspoň vidím, ako na niektoré situácie reagujú ľudia, ktorí si žijú svoje životy podľa svojich pravidiel, ktoré sa často diametrálne odlišujú od tých mojich.

Otázka pre diskutujúcich:
Ako by ste ma charakterizovali jedným jediným slovom?
Čítaj viac...

31. 8. 2007

Milujme dravca

Keď som založil tento blog, vôbec som nepredpokladal, že sa mi ozvú ženy, ktoré by sa chceli stretnúť s niekým, kto si píše denníček o svojich obetiach z pokecu. Je mnoho foriem ako zaujať, no toto je ozaj hardcore.


Posedávam si na pokeci a občas hodím na sklo nejakú frázu o tom, že mám nový článok, poškuľujem po zaujímavých nickoch a... vy sa ozývate. Ako je možné, že mi napíše niekto s cieľom spoznať ma, keď vie, ako skazený som? Rozbiť brány Tróje, navštíviť temnú a záhadnú jaskyň(k)u a potom podpáliť mesto... naozaj je to také sexy ako sa zdá?

Som majster ilúzie, tvorím okolo vás svety ktorým uveríte, presvedčím vás, že vesmír vznikol kvôli vám. Oddám sa vám ako najväčšej vášni, žijem len pre vás, milujem vás každým svojím pórom. Ak by som kráčal vo filme, horí za mnou svet. Nič v ňom neostane také ako predtým.

Ľudia sú rôzni, ale toto je naozaj sila. Napísať mi s cieľom zviesť ma, bez toho aby ste vedeli ako vyzerám, ako rýchlo pracujem rukami, ako sa smejem, ako často plačem... to som ja. A stretnúť sa sám so sebou v ženskom vydaní je naozaj silné kafe milé dámy. Chápem, možno to tajomno, možno tá skúsenosť, možno... ale korisť ktorá lezie do úst predátora je prinajmenšom mechom tresnutá.

Milujem vás, ste moje hobby, opantávam vás, žijem vami. Ak s tým raz prestanem, tak to bude len preto, že nájdem niečo, niekoho, kto ma zastaví. Osobu tak silnú, tak „zvrhlú“, že keď sa vrátim domov z prvého stretnutia ktoré sa skončí sexom, tak nezapnem pokec, aby som pokračoval, ale napíšem správu: „Chcem Ťa ešte niekedy vidieť“. Možno sa sklamem a zhorím ako fakľa (podobne ako mnohé z vás) a možno nie.

Milujete dravca ktorý vás loví a neviete kto je. Cítite, že vám dýcha na krk, ste vzrušené z toho, že vám odpíše niekto, kto láme srdcia tak rýchlo ako pekárne pečú rožky. Naháňate sa za niekým, o kom nič neviete, dusí vás tajomno, tešíte sa na neznáme. Veríte v svoju silu, ubezpečujem vás že som neškodný. Len tak ďalej...
Čítaj viac...

29. 8. 2007

Nevkusná

Táto kočka sa vedela fantasticky prezentovať na pokeci, no v skutočnom živote to bola postavička, ktorá sa len tak nevidí. Musel som popracovať na svojom rozhľade v oblasti módy, aby som s ňou držal krok v debate na tému, ktorú tak milovala.

Ak je niečo, čo viem na svete dobre, tak je to prispôsobenie sa. Som taký veselý slizký had, ktorý sa prešmykne z miništranta na arogantného bastarda za sekundu a o ďalšiu sekundu už rozpráva o sexe v materskej škole. Na Nevkusnú som sa musel patrične vyzbrojiť, keďže som v jej albumoch našiel kopec sračiek v oblasti módy. Opasky, topánky, kabelky, doplnky... len sa to tak hemžilo módou, ktorú som si musel naštudovať.

Po niekoľkých KV na tému ktorú tak milovala sme sa dali do reči. Úplnou „náhodičkou“ som pracoval s vecami, po ktorých tak dlho túžila. Vraj. Hah. Niekoľkotýždňové vypisovanie dúm, z ktorých som musel brať pomaly ditiaden vyústilo k vytúženému stretnutiu. Vtedy bola jeseň, len taká začínajúca, takže som lopatou odhádzal sneh a šiel som v ústrety novému poznaniu. Nevzal som kondóm, nevyzeralo to na skórovanie v prvom polčase.

Nevkusná ma čakala pred vychýreným podnikom. Spočiatku som si ju pomýlil s figurínou vítajúcou prváčikov v Tescu. Pestrofarebná kombinácia už z diaľky dávala tušiť šoférom, že ide o neprehliadnuteľný objekt a predátorom, že by sa mali mať na pozore. Rešpekt, s pestrofarebnou andulkou sa predsa nehodím do krovia, s takým alegorickým vozom sa predsa nedá byť nenápadný.

Chvíľu sme trkotali o móde, jej snoch a víziách, ktoré som tak nadšene podporoval, až som tomu sám uveril. Ukázal som jej niekoľko zaujímavých postrehov z titulu výborného pozorovateľa okolia, ktorými som ju nadchol. A to bolo asi tak všetko, viac sa mi nechcelo montovať do tejto farbičky odetej do neidentifikovateľných handier. Nebolo ani zďaleka tak vyzývavé ako u Katolíčky, nepribližovalo sa to ani nedostatočnej sebareflexii ako u Venuše, skrátka nevkus. Ale vlasy mala v pohode, také žehlené, farbené, nie jej...

Nevkusná končila večer netradične – sadla si na zadné sedadlo auta a kým som vyšiel z parkoviska, už mi podávala gaťky. Ozdobené flitrami. Skoro som sa rozplakal. Ani neviem prečo, ale bol to silný emotívny náboj vtedy. V mojom čiernobielom svete, kde sa ženy delia na dámy a nedá mi sa objavila takáto veselá kopa farieb, naliata farebnými miešanými nápojmi, s túžbou po pestrofarebnom spestrení jej i tak nevšedného prežívania.

Nemal som veľmi náladu, bol som sprostý. Reku, odradím ju. Človek mieni... neodradilo ju ani to, čo zaberá takmer stále v takých situáciách. Nešťastie. Ale nakoniec som sa nejako nechal zlákať všakže. Ak by som mal notes a robil si doň čiarky, tak táto jediná by bola farebná. Prirážala ako by na tom záležal osud tohto sveta, svojimi gélovými nechtami sa zabárala kade tade a sukňu z krepového papiera (naozaj tak nešťastne pôsobila) roztrhala opätkami ešte pred tým ako si ju dala dole.

Chvíľu musím porozmýšľať, akej farby mala oči, je to totiž to posledné čo som si na nej všimol. Netuším...
Čítaj viac...

22. 8. 2007

Ráno po fotení

Milujem takéto rána. Kráčam s prázdnym mieškom ľahkým krokom po ulici s úsmevom na tvári, v hlave šialené spomienky na uplynulé hodiny. Usmievam sa na každú kočku ktorá sa mihne okolo, hladkám si ego a teším sa na spánok. Len občas sa mi však podarí zaspať cez deň...


Začalo to úplne nevinne, šiel som sa strihať do mesta. Cestou som však stretol kamaráta s bratom. Jeho brat mal so sebou kamaráta, ktorý tam bol s priateľkou. Priateľka kamaráta kamarátovho brata mala so sebou dve kamarátky. Exkluzívne kusy. A bolo po strihaní.

Naliali sme sa pálenočkou, pivom, vínom... no skrátka všetko, čo k tomu patrí. Keďže som vášnivý fotograf, mal som so sebou brašnu s mojou výbavičkou na situácie „čo keby“. Začali sme sa fotiť v bare, najprv klasika fotky s pripitými úsmevmi, potom bozkávacie fotky, nakoniec som dievčatá presvedčil na niečo šteklivejšie. Nevýhodou fotografa taký čas je, že fotografuje. Realizoval som svoje predstavy, moje „modelky“ boli rady, že z nich spravím hviezdy. (Leda tak na vianočnom stromčeku)

Presunuli sme sa ku kamarátovi na byt, rozdelili sme sa na dve skupiny. Ja s kamarátom som ostal fotiť brunetu, jeho brat s kamarátom boli vo vedľajšej izbe so zvyškom osadenstva. Neverili by ste, koľko krát sa mi stalo, že na fotenie sa ženy zbalia samé. Stačilo spomenúť čo robím, kto som, čo ovládam, ukázať pár fotiek, ktoré nosím so sebou pre také prípady v mobile a mohol som ísť po zrno. Ehm, do dlane samozrejme. Kamarát vytiahol svoj... dramatická pauza v rozprávaní... fotoaparát, statív a nahodil seriózny výraz v tvári. Doniesli sme improvizované osvetlenie a hurá na ňu.

Najradšej mám akcie, na ktorých to fičí. Ako na tejto. Kým sa kamarát napil vody, už mala dole blúzku. Spadol mi na zem zemiakový lupienok, kým som ho dvihol, kamoš bol už v gatiach. Mám ho rád, je to moja krvná skupina, niekedy ho ešte určite spomeniem. Po druhom pohári posledného vína ostala kočka na nás pozerať s vygúlenými očami, stuhnutými bradavkami a hladučkým lonom. Nebála sa, nemala čoho.

Medzitým sa z druhej izby ozývali staré známe zvuky. Pravidelne sa opakujúci vzdychot, presne taký ako počúvam v mp3 prehrávači keď cestujem busom, alebo idem do kostola. Raz darmo, mám rád hraničné situácie. Preto som aj pootvoril dvere, strčil do nich fotoaparát a cvakol. S bleskom. Ja debil.

Po chvíli ženských protestov, keď druhá skupinka pokračovala tam, kde skončila, som si sadol na gauč a pozeral sa, ako kamarát „fotí“. Radosť. Pil som víno a tešil sa z krásneho výhľadu von oknom. Po ďalšom pohári som vzal modelku do parády ja a kamarát pozeral von oknom. Bola mladá, neskúsená, opitá, dravá. Všetko, len nie fotogenická modelka, ktorou tak veľmi chcela byť.

Pamätáte sa, ako ťažko sa niekedy fotí ?
Čítaj viac...

20. 8. 2007

Ako zaujať holku z pokecu?
II. Informácie ako zbraň

Pri chatovaní na internete nemáte veľa možností ako zbaliť dievča. Medzi najatraktívnejšie časti muža patrí jeho um a šikovnosť. A to si uvedomujem rád, často a pravidelne. Spraviť dojem na pokeci sa dá často len slovami. Akými?

Takými, ktoré zaujmú. Či už svojou originalitou, alebo energiou, prípadne vytvorením emócie. Práve kombináciou takýchto znakov sa dostávate od klasického pisálkovania k umeniu reči. Síce písanej, no na pokeci inej ani niet. Dynamický text rovnakej úrovne od začiatku po koniec? Nuda. Stupňujte svoje myšlienky, pracujte s informáciami na úrovni. Načrtnite jej možnosť, neskôr ju konkretizujte, potom prezraďte súvislosti. Ako film - úvod, jadro, záver.

Alter ego
Získavanie informácií je dlhodobý, pracný a veľmi nudný proces. Na takýto účel je celkom fajn použiť viacero nickov, každý rôznorodý. Ak napíše kočke vysoký, vážny blondín študujúci právo, môže sa zachovať inak ako k nefotkovému zábavnému študentíkovi priemyslovky. Ak sa jej k tomu opýta atraktívna slečna v jej veku na pár informácií z praktického života, určite nebude problém zistiť, či má radšej pompu a noblesu, alebo humor a uvoľnenosť. A tak podobne, existuje mnoho príkladov ako by sa dalo ukázať získavanie informácií pomocou metódy viacerých nickov.

Výmena
Vymieňajte informácie. Jej, za tie vaše. Šarmantne, nenútene, napríklad ak začnete tým, že sa predstavíte a pridáte k svojmu menu aj povolanie, prípadne charakterovú vlastnosť, tak tým nič nepokazíte, ba priam navnadíte druhú stranu odpovedať rovnako.

- Inak v skutočnosti som Milan, expert na fotografiu a občasný spisovateľ.
- Jééj, to je super, ja som Soňa, modelka a občasná čitateľka.

Potom už len stačí jeden druhému polichotiť a rozviesť charakteristiky. Môžete meniť aj postupne, napríklad hra na „moje dobré vlastnosti, tvoje zlé vlastnosti“ pomedzi písanie taktiež nie je na zahodenie.

Profil
Ako som už spomínal nedávno, z profilu sa dá vyčítať veľa zaujímavých informácií, ktoré nám neraz pomôžu. Nielen na vytvorenie KV, ale aj na nadviazanie plynulej konverzácie. Skúste nájsť spoločné veci vášho profilu a jej, prípadne úplne odlišné názory, ktoré môžete potom postaviť do zábavnej konfrontácie. Ktorú ako správny gentleman, potom „náhodou“ prehráte a tým jej dáte najavo jej múdrosť a preosvietenú genialitu. Pokorne požiadate, či vám dovolí upiť si dúšok z jej studnice preosvietenej geniality a osviežiť si vašu myseľ ;-)

Zbraň
Kto mečom zachádza, mečom aj zomrie. Najhoršie čo sa vám môže stať je, že neodpíše, že opadne záujem. Alebo že vôbec záujem nepríde. V tom prípade, ak na nej naozaj trváte, skúste svoj iný nick, s iným charakterom napríklad. Najúčinnejšie je použiť informácie v kombinácii. Získajte viacerými nickmi čo najviac informácií, v každom z nich použijete výmenu a pracujte na tom, aby každý „z vás“ bol úplne iný. Takto sa vám začne kryštalizovať, ktorým smerom sa máte vybrať, aby ste našli jej vnútornú krásu.
Čítaj viac...

15. 8. 2007

Slniečko

Občas keď sa cez deň veľmi nudím, nezdokonaľujem sa v umení pokecológie, tak prídem na pokec aj za bieleho dňa. Len tak, pozrieť trinásťročné deti, ako hľadajú niekoho na zaučenie, prípadne nejaké znudené pracovníčky v administratíve, alebo obhospodáriť moje alter egá v rôznych nickoch.

Pri jednej takejto návšteve som sa prikmotril k Slniečku. Príznačný názov článku som zvolil preto, lebo mala fotku na krásnom pobreží, v albume kopec fotiek, na ktorých sa vysmievala ako by mala vešiak v hube. Písala celkom príjemne, plná energie a humoru. To sa mi nestáva často, aby som sa úprimne zasmial, ak nerátam ohavy na fotkách. Nenútene, postupne som sa vnútil na inline korčuľovanie. „Skvelé, už len zohnať korčule,“ zadumal som sa po nadšenou odpísaní. Mám na to hodinu.

Ako som už spomínal, na také hobby potrebujete peniaze. Korčule dnes nestoja viac ako pár hodín mojej zaujímavej práce (ktorá ostane zahalená tajomstvom aj napriek vašim dotazom), takže o pár minút už som stál na korčuliach, našťastie nie prvý krát. Slniečko prišla ako šíp, bolo vidieť, že ich nekúpila pred chvíľou. Mojim nemotorným pohybom som si získal jej sympatie, zatiaľ čo krúžila okolo mňa. Nazvime to obetou v prospech veci.

O pár dní som ju pozval na večeru, keď svalovka opadla a mohol som sedieť. Útulná reštaurácia pri rieke zívala prázdnotou do chvíle, kým ju nezaliala energia vychádzajúca zo Slniečka. Čašníci sa hneď začali motať okolo krásnej blondínky s vyšportovanou postavou žmúriacou po miestnosti. Hľadajúc mňa. Koľké potešenie.

Nie každá večera sa musí končiť sexom, nie každý príbeh o holke z pokecu. Tento sa končil milovaním. Naozaj si nespomínam, aby som si to tak dokonale užil. Po romantickej večeri v neromantickom aute. „Tak dobre som si nezašukal hádam od základnej školy,“ prebehlo mi hlavou keď sa obliekala do svojich šiat na zadnom sedadle, zatiaľ čo ja som pozeral, či sa mi uložilo video v telefóne. Uložilo.

Slniečko mala ešte jednu špeciálnu vlastnosť, ktorú musím spomenúť, aby sa zvrhlí fanúšikovia potešili – mala slniečka. Neviem či to poznáte, pre tých čo áno, ospravedlňujem sa za opakovanie. A pre tých, čo nevedia ako vyzerá slniečko, predstavte si bradavku, z ktorej na všetky strany vyrážajú lúče ochlpenia. Prajem krásny slnečný deň priatelia ;-)
Čítaj viac...

12. 8. 2007

Asistentka

Administratívne krysy majú zväčša dosť veľa času na premýšľanie a špekulovanie ako sa vyhnúť v práci, prípadne priamo sa jej vyhýbať. Dajme tomu, sedieť za pokecom. Nájdete ich každý boží deň zavesené na pokeci, znudené, odratávajúce čas do konca pracovnej doby.

Asistentku som našiel zamiesenú v dave hrkútajúcich žien o kvalite nového zákonníka práce. Prikmotril som sa do debaty na chate, čo síce nerobievam často, a vyšlo to tak, že som zotrval s Asistentkou v družnej debate o jej práci a nudení. Mala kopu nezmyselných albumov, fotky svojich psov, kvetov a desiatky kamarátok. Ale bola fakt kus. Reprezentatívna cica, taká, čo si vydržiavate keď sa chcete ukázať.

Bolo to len včera, pršalo a ja som si chcel obzrieť nejaké ženské lono v daždi. Kým som sa vychystal vonku, prestalo a ostal som znechutený. Lono bez dažďa som videl už veľakrát. Asistentka mala voľno, takže padla karta na ňu. Bola milá, usmievavá a dalo sa predpokladať, že sa radila medzi dámy. Teda, „dá mi“ aby som bol presnejší. Súdil som tak zo vzájomných sympatií, môjho predstieraného záujmu o jej život a jej predstieraného záujmu o ten môj. Dohodli sme sa na večerné rande.

Prišla oblečená do naozaj sexy kostýmu sekretárky, neviem či úmyselne, alebo je to jej štandard. Pozval som ju na večeru, kde sme spoločne konzumovali mŕtve zvieratá a odumreté rastliny. Všetko elegantne spracované a tepelne upravené. Po debate, ktorá bola rozumná ako pri Vážnej, no zároveň som sa celkom bavil. Sledoval som pohyby jej šťavnatými perami a keď sa usmiala, tak som naozaj vedel, že jej úsmev je druhá najkrajšia vec, ktorú mi môže urobiť ústami. „Na mačičku,“ riekol som v mysli keď sa ma spýtala, v akej polohe by som ju rád fotil. „Pri dubovej kôre v zamračenom pozadí,“, tresol som naživo s veľmi serióznym pohľadom. Sklonila bradu a ponad okuliare hrubšieho rámu sa na mňa pozrela zelenými očami. „Prečo dubová kôra?“ vyzvedala. Nemal som páru o tom, čo odpovedať. „Je to starogrécky symbol zmyselnosti, ktorý by ladil s búrlivým nebom“ vysypal som najväčšiu hlúposť aká ma v tej chvíli napadla. Našťastie sa do Gréckej mytológie vyznala asi ako môj pes do kvantovej mechaniky. „Jéééj, to je romantické“, tresla pomedzi vyzliekania saka.

Strih. Odprevádzam Asistentku do parku plného temných zákutí. Akčne kráčam popri nej plný hrdinských rečí o tom ako ju uchránim pred smilstvom. Irónia, už som hľadal kondóm vo vrecku. Asistentka nebola včerajšia, pri prvej možnej príležitosti mi stisla ruku a potom to už šlo hladko. Vybral som bohovské miesto na súlož, trávnik za krovinatým porastom. Všetko prebiehalo skvelo, dokonca som si nezašpinil ani značkovú košeľu, jej som tiež veľmi veľkú škodu nespôsobil. Hah, omyl. Keď sa radujete, že všetko šľape podľa plánu, prekvapí vás náhoda. „Kúúúrnik, čo do pi...?“ zháčil som sa pri sprche vody, ktorá vychádzala spoza krovia. Už som chcel vyskočiť, reku faganom naložím poriadne, ja si tu mrdám v kroví a oni ma budú olievať. Nestalo sa tak, to len Správa mestskej zelene si plnila povinnosť a polievacím vozom chodili kropiť flóru nášho mesta. Kurňa, značková košeľa od blata a podo mnou kočka s hubou plnou blata...
Čítaj viac...

9. 8. 2007

Falošní užívatelia

Veľmi dôležité je pri poznávaní pokecu a jeho zákutí dokázať rozlíšiť seriózne fotky od fotiek posťahovaných z netu, tiež falošných užívateľov. Jestvuje niekoľko spôsobov ako si môžete hneď na prvý pohľad overiť, že niečo nie je v poriadku...

Nick
Totálne absurdný spôsob ako sa dá veľmi rýchlo odhaliť muž v ženskom nicku je príťažlivý nick. Prezývky obsahujúce slová “lesbicka”, “sexy”, “muslicka”, prípadne iné turbo lákavé názvy sú takmer zaručene blud. Nikto normálny predsa o sebe neprezradí tak intímnu záležitosť priamo v nicku. Často vzbudzujú dojem záhady zamknutým albumom, alebo fotkou orezanou príliš amatérsky. Nick môže obsahovať aj číslo, najlepšie v kombinácii s príťažlivou frázou. Teda napríklad : chcemTa69, fajkaZa500, AnalQueen666 a podobne…

Profil
V profile majú špekulanti kopec lákavých informácií. Zväčša už v prvých častiach sa dozviete, že ide o “lesbičku, ktorej muži nemajú ani písať”, prípadne máte poslať kód z kupónu na telefón pred stretnutím. Blud. Ani tá najelitnejšia šľapka šľapkovitá nepodniká s kupónmi na pokeci, a ten najslabší možný variant radodajky nie je schopný obsluhovať PC, nieto ešte chat. V profile sú uvedené celkom “príjemné veci”, zastúpené však vo veľkom množstve. Kombinácia ako “lesbička + sex s kýmkoľvek + hľadám sexuálneho partnera” sú úplne trápne prestrelené.

Fotka
Fotka je na falošnom užívateľovi dosť delikátna záležitosť. Buď nemá žiadnu, lebo mu admin porno neschválil, alebo má orez katalógovej fotografie. Teda veľmi pekná, kvalitná a retušovaná tvár, prípadne obtiahnuté tričko. Pri rozpoznávaní fotiek stiahnutých z netu si všímajte pár vecí:
- pozadie. Ak niekto stojí pri dverách s americkým typom kľučky (guľa) a má v profile nejakú dedinu + neskončenú strednú školu, tak …
- znova pozadie. Veľa fotiek odhalím práve kvôli angloamerickému typu zásuvky, vypínača na svetlo, prípadne zariadenia bytu (radiátory sú v Československu úplne inej formy ako v US, prípadne Francúzku)
- text. Buď zmazaná webová adresa v rohu štetcom z windowsáckeho Malování, alebo nenápadný vodoznak cez fotku, prípadne nápis na tričku nesúci názov porno domény. Taktiež ma občas pobaví fotka pri aute ktoré na Slovensku nie je ani schopné jazdiť kvôli nízkemu podvozku so zahraničným EČV.
- šaty. Toto je už náročnejšie, šaty sa dnes dajú objednať cez web hocijaké. Ale ak vidíte napríklad fotku z mesta a všetci okolo nosia sombréra, tak …
- album. V takýchto prípadoch je album zamknutý, špeciálne “dôveryhodné sú” podtexty: hesielko za hesielko, prvá neposielam, len baby, ja a moja kamarátka…

Gramatika
Väčšinou podvodníkov sú hlupáci ak očakávajú, že by niekto uveril ich výtvorom. Predstavte si kočku, ktorá vyzerá ako z Playboya (a možno aj je), má na sebe handry za tisíce korún, hľadá na pokeci sexuálneho partnera a napíše “vydím že si sexi”, alebo “moja postava je na zahriznutie”. Blud.

Prečo?
Prečo to ľudia robia je ťažko povedať. Každý máme svoje pohnútky. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou je to úplne jednoduchá hra, na niekoho kým nie ste. Naháňate heslá do albumov nahých báb a sám sa za jednu z nich vydávate. A tak sa stáva, že si píšu samé “lesbičky” a potom si pohonievajú doma svojich vtákov nad inými “lesbičkami”. A možno kvôli kreditu na telefón, veď stačí ak sa občas niekto nájde kto naletí. A možno aby sa pobavili na úchylných chlapoch hľadajúcich sex. A možno…

P.S.: Excelentná príloha k tomuto článku je tu.
Čítaj viac...

6. 8. 2007

Ste moje hobby

Nie vždy mám náladu na spracovanie prežitej historky, prípadne v duši tú štedrosť, podeliť sa s nejakými „skvelými a zaručenými“ radami ako na vec. Napríklad dnes. Mal som tak odporné stretnutie, ako už dávno nie. A to ma občas donúti rozmýšľať. Zároveň tu mnoho z vás nájde odpovede na otázky, medzi iným aj na dosť často opakovanú – prečo to robíš?

Lebo chcem, môžem, mám na to prostriedky a chce aj druhá strana. Ešte sa mi nestalo, aby som sa vnútil niekomu tak okato, až by to vyzeralo ako vnútenie. Ak pracujem na dosiahnutí cieľa, vyberám si sofistikované metódy, ktoré tu občas budem rozoberať. A na tie sa málokedy príde. Vložiť nohu do prahu pri zatváraní dverí je trapas. Ale donútiť niekoho aby vyhľadal vašu spoločnosť len preto, že to chcete vy, je kumšt. A nehovorím o tom, že by som mal byť policajt a písať predvolania.

Lebo chcem...
Každý z nás má nejaké hobby. Niekto chová rybičky, iný zas pije podomácky vyrobený alkohol. Deti radi postávajú pred bránou a fajčia marihuanu, čašníčky nosia pekné šaty aby dostali väčšie „všimné“. Ja mám rád ženy. Dnes som sa rozprával s bratrancom, má niečo cez 30 a je stále slobodný a nezadaný. Spomínal že by si rád našiel ženu bez „tančekov okolo toho“, takú, čo sa rovno nasťahuje a bude bývať. A tu je rozdiel – ja milujem tančeky okolo toho. Rád spoznávam ľudí, najmä ženy. Nemusím s každou skončiť v posteli, nemusím sa každej dotknúť, nemusím nič. Ale ak chcem...

Poznáte to, ak niečo chcete dosiahnuť, snažíte sa. Obetujete pre dosiahnutie cieľa pár vecí. A ak je cieľ často podobný, z obety sa stáva rutina. A z rutiny stereotyp. To treba časom zmeniť, nech je veselo, nech nie je nuda. Rybičkám kúpite nový koreň, ja si kúpim nové kapce aby som zaujal. Vymyslím si o nich story a keď ju rozprávam už druhýkrát, tak pripojím tú časť, kde „keď som ich kúpil tak som o nich vymýšľal príhody, ale nakoniec sa stali skutočné.“

Lebo môžem...
Nejestvuje na svete nič, čo by dokázalo zastaviť človeka pri snívaní. Väzni snívajú o slobode do poslednej sekundy, motýle pri zaspávaní o sladkých kvietkoch. Kravina, motýle nesnívajú. Ja snívam o poznaní nepoznaného. Možno vnútornej krásy. Tento krát však nie v zmysel „akonáhle som vnútri – krása“. Čakám kým príde niekto, kto ma zastaví. A určite nie nejakú zasratú katolícku ligu, čo po mne bude hádzať šachové figúrky alebo liať na mňa smolu z kostolnej veže.
Môžem aj preto, lebo sa to dá. Funguje to, je to skvelý relax a je to dostupné pre všetkých. Aké krásne by bolo, ak by veľa ľudí rovnakého zmýšľania o sebe vedelo už skôr. Mohli by chodiť na chaty, z ktorých by sa teda nenosila domov zvyšná saláma alebo úpal (teda ak by sa nenatáčalo na terase okolo obeda). Môžem, lebo neporušujem zákon, neporušujem svoju vieru, nespôsobujem škodu. Ak sa niekto ozve, že spôsobujem duševné traumy, tak mu asi zlomím nôžku zo stoličky na ktorej sedím o hlavu. Nerobím traumy, s psychicky nevyrovnanými ľuďmi hrám scrabble, alebo ich učím nebáť sa možností.

Lebo na to mám...
Mám na to žalúdok, rozprávať sa s niekým cudzím o sexe, stretnúť sa za jeden deň s viacerými neznámymi. Mám na to nervy, nebáť sa že dostanem bejzbalovou palicou cez kríže keď odprevádzam vydatú ženu domov, alebo že na mňa vrátnik na intráku vybalí vtáka v tme pri odchode. Mám na to chcenie, aby som niečo také mohol dosiahnuť. Mám na to schopnosti – dar reči, psychológiu, rétoriku, vystupovanie a bla bla bla... určite nie. Možno niečo iné, nejaké tajomno, alebo len úsmev. Taký, ktorý si na perách svojich idolov vešajú teenagerky nad posteľ, presne ten, keď niekto pozná obrovskú záhadu a odpovie „no comment“.

Mám na to peniaze. Toto je na dlhšie, určite ak budem mať slabú chvíľku sa rozpíšem aj o peniazoch. Ale v princípe a v skratke to vidím asi tak, že bez peňazí sa také hobby robiť nedá. Pozvania na kávu, cestovania, nákup kostýmov, údržba zovňajšku, chémia do bazénu... to všetko chce viac ako priemerného študentíka roznášajúceho letáky aby si zarobil na piatkovú slivovičku s kámošmi. Zabezpečenie takého hobby je naozaj niekedy nákladné, ale výsledok stojí za to.

Doslov
Je veľa hodín, nechce sa mi spať. Dostal som teraz otázku od jednej slečny, či som naozaj taký sexy, že sa so mnou každá vyspí. Nie som. Som úplne obyčajný človek, žijúci a pohybujúci sa medzi vami každý deň. Vídame sa na ulici, v bare, na dovolenkách... au, kto hodil tú šachovú figúrku?
Čítaj viac...

3. 8. 2007

Vydatá I.

Ozvala sa sama od seba. Múdro pôsobiaca, rozhodná žena, z ktorej písma bolo cítiť, že to nie je žiadna ľompa prežívajúca pubertu naplno. Také poznáte zväčša podľa vzorného písma s diakritikou a presne stanoveným cieľom. Tento krát som sa ním (vďačne) stal ja...

Vydatá na prvý pohľad na pokeci nezaujala ničím zvláštnym. Žiadna foto v profile, kopec krásnych viet o rodine. Ozvala sa mi v noci, len tak, pre zábavu. Neskôr z toho vyplynulo, že sa dlho s nikým tak pekne neporozprávala a že či niekedy neskočíme na kávu. Ešte letmý pohľad do zamknutého albumu, výmena čísel. No hurá.

Nemala viac ako 30, veľmi peknej postavy s moderným oblečením. Neviem to presne definovať, tento krát som sa sústredil na vlasy. Blonďavé ako anjelik s ocikanou ofinou. Keď sa smiala, tak sa postavil všetkým naokolo. „Veľmi príjemná kosť,“ sumarizoval som prvý dojem počas úvodného zvítavania.

Kávu som vypil veľmi rýchlo, potom som očakával ako tradične pri podobných stretnutiach, že dáma prejde na alkohol aby sa posmelila. Prd. Ukázala mi kľúče od auta a bez zbytočných rečí ma presvedčila, aby som nastúpil k neznámej žene. Vraj mi chce niečo ukázať.

Prišli sme pred veľmi veľký dom vo veľmi drahej štvrti. V ňom bol veľmi veľký bazén a veľmi veľká záhrada. A v tom dome veľká... záhada. Malé deti pobiehajúc okolo, zrejme nejaká oslava. Cítil som sa naozaj zvláštne. „No a čo teraz ty kokso...“ pozeral som okolo seba na pobehujúce ratolesti. „Tá blondínka v ružovom tričku s macíkom je moja,“ povedala Vydatá akoby sa nechumelilo. Trapas.

„Čo si mi chcela ukázať?“ nedalo mi pri pohľade na detváky rozbíjajúce sa o hladinu bazénu vrieskajúc po sebe z pol metra. „Svoju zlatú klietku,“ tresla pomedzi túžobný pohľad. Som síce arogantný bastard, ale toto bola vážne sila. Viem, že ak by som ju fukol, tak mi to nikdy nikto neodpustí. A ak nie, tak by som sa budil zo sna každú noc. Fukol som ju. Inokedy a na inom mieste. Milujem sa za to.

Prečo? O tom inokedy.
Čítaj viac...

30. 7. 2007

Ako zaujať holku z pokecu? I. Kúzelná veta

Je veľa spôsobov ako zaujať na pokeci. Uvedomme si však fakt, že pokec je o písaní a teda nejestvuje žiadny lepší spôsob, než zaujať písmom. Použiť „kúzelnú vetu“, prípadne hodiť „veľkú návnadu“... to všetko si povieme v nasledujúcich článkoch o tom, ako zaujať dievča na pokeci.

Dostávam veľmi veľa otázok typu „Aká je teda tá tvoja veta z ktorej sa všetky roztečú?“. Verte či nie, vždy je to veta iná. Nemôžem vám zaručiť úspech, alebo dať recept na zbalenie všetkého čo dýcha. Nepasujem sa ani za vševeda, pracujem vlastnými metódami a ich výsledky môžete čítať na týchto stránkach takmer každý deň. Ak teda hľadáte nejaký recept na písanie, tak ste určite na správnom mieste. No vezdte, že pre to musíte spraviť niečo aj vy.

Kúzelná veta (KV) je vlastne jednoduchá veta, ktorá je zostrojená tak, aby očarila svojho adresáta. Na rozdiel od veľkej návnady je prísne individualizovaná a len ťažko ju použiť na viacero žien súčasne. Vychádzame pri tom z teórie, že niet KV bez kúzelníka. Majte na pamäti, že musí znieť úprimne a zaujímavo. Ako na to?

Ak chcete čokoľvek na svete robiť viac ako priemerne, musíte študovať. Nie je tomu inak ani pri tvorbe KV, ktorá má tri fázy: Tvorba – Aplikácia – Odozva.

Tvorba
Možno najťažšia časť. Vytvorenie takej vety závisí predovšetkým od kreativity a schopnosti učiť sa. Musíte sa naučiť čítať profily. To je prvé čo spravím pred tým, ako niekomu napíšem. Čítam ho pozorne a sledujem súvislosti. Ak má niekto celý profil orientovaný na „sexuálnu mašinu“ tak si buď robí prču, alebo klame. Orientujte sa hlavne na záujmy, tie rukou dopísané veci v profile, počet smejkov. K profilu sa ešte vrátim v ďalšom článku. KV vytvoríte na základe pozorovania. Ak má v profile veľa o zvieratách, KV sa bude dotýkať zvierat. Ak rada cestuje, KV bude o cestovaní a podobne.

Konštrukcia KV pozostáva z upútacej časti a podnetu. Je úplne výborné ak sa trafíte do oboch častí, máte zaručené, že sa ozve. Upútacia časť je zväčša pozdrav, prípadne reakcia na profil, alebo fotku (o fotkách neskôr) a jej cieľom je – upútať. Predstavte si, že ste žena, ktorej príde denne sto pozdravov a upútacích viet. Ktorej by ste odpísali? Ja tej, ktorá vyniká medzi ostatnými svojou originalitou. „Ahoj, ako sa máš“ je pomaly už len mýtus, na ktorom dokážu stavať len skutoční majstri slova. A medzi tých sa zrejme neradíte, ak čítate tento článok.

Podnet je druhá časť, veľmi dôležitá. Núti, priamo alebo nepriamo, zareagovať na KV. Mal by sa nepriamo dotýkať upútania, ale veľmi priamo vás. Prezradí totiž záujem, čo je pri písaní dôležité. Podnet môže byť tvorený otázkou, ale častejšie využívam nepriamy podnet, teda napíšem niečo, s čím sa človek stotožní a dá mi za pravdu, prípadne ma okríkne, ako veľmi sa mýlim.

Príklad: Na Temnú som použil niečo takéto. Preštudoval som si jej profil, zistil som že niektoré kapely poznám. Našiel som si o nich aktuality na internete, najnovšie albumy. potom som si dôkladne prezrel jej foto a porovnal s nejakými známymi metalovými speváčkami. KV pre metalistku, ktorej neodolala znela „Hm, pozerám že máme pár spoločných kapiel v playliste, vyzeráš ako Tarja na coveri z posledného albumu. Mám rád ľudí, ktorí majú podobný hudobný vkus ako ja.“

Aplikácia
KV nie je vhodné aplikovať často v rovnakom znení. Upadá tým vaša originalita a tým aj šance na úspech. Skúste chvíľu pozorovať aktivitu užívateľa, ktorému idete napísať. Či píše na plochu, s inými ľuďmi, alebo či behá po miestnostiach, prípadne je len prihlásený. Ideálne je napísať niekomu kto je každú chvíľu v inej miestnosti, je tak zrejme že čosi hľadá. Písanie neprihláseným je veľmi nespoľahlivé najmä preto, že nikdy neviete kedy odpíšu a môžu vás zastihnúť nepripravených. (napr. neviete o koho ide)

Aplikovať KV na niekoho, čie podmienky nespĺňate je tanec na tenkom ľade. Ak má niekto v profile „neodpíšem bez fotky“ tak je takmer zbytočné pokúšať sa o to. Iba ak máte napríklad foto zamknuté v albume a v prvej vete použijete ako upútaciu časť ponúknutie hesla. Taktiež ak má niekto nastavený profil na „tichú myšku“, tak určite neuspejete s hurónskym a žoviálnym vstupom plným elánu a sebavedomia. (vtedy sa radšej spýtajte na knihu ktorú momentálne číta ;-)

Odozva
Tak a je to. Naučili ste sa všetko čo sa dalo o vašej vysnenej pisateľke z jej profilu, albumov, fotky, aktivity. Prešli ste všetky detaily, vytvorili vašu prvú KV podľa tohto článku a čakáte na odozvu. „Neozvala sa, fuck, som neschopný babrák, idem si kopať hrob,“ poviete si. Nevešajte hlavu, možno nesedí na pokeci s vypleštenými očami ako vy, možno si pozerá fotky, možno serie, možno telefonuje s priateľom... nechajte si dosť času, trpezlivosť je na pokeci to, na čom stojí a zlyháva úspech v nadviazaní komunikácie. Ak ste vytvorili správnu KV, odozva bude viac ako priaznivá. Navyše, hneď máte pred sebou tému, na ktorú sa môžete začať baviť.

Ak máte otázky, poprosím do diskusie, alebo na mail.
Čítaj viac...

27. 7. 2007

Maďaročka

Jednej krásnej noci, keď som chatoval úplne bezcieľne a bavil som spoločnosť, ozvala sa mi Maďaročka. S takým elánom a akčnosťou som nevidel ešte nikoho písať o tretej ráno. Navrhla asi v piatej RP, aby som jej na pozajtra prišiel pomôcť s brigádou. Bez toho, aby sme sa predtým poznali? Tú musím skúsiť...

V písaní prízvuk nepočujete, gramatiku ak je bezchybná taktiež neregistrujem. Maďaročka sa mi priznala, že pochádza z juhu, teda vopred ma pripravila na to, že je to temperamentná tmavovláska, ktorej sa huba nezavrie. Písala niekoľko správ súčasne, až som musel zapojiť do odpisovania druhú ruku.

Stretli sme sa ešte pred jej brigádou, večer pred tým. Maďaročka mala senzačnú sukničku, ktorá odkrývala jej nohy pripomínajúce nôžky pod klavír, krásne upravené vlasy a tričko na ramienka s hlbokým dekoltom. Na nohách mala také sandáliky, aké určite nosil Kristus na turistiku. Bleh.
Po prvých slovách som vedel, že neklamala o svojom pôvode. Štebotala naozaj ľubozvučne, so strašne silným akcentom a veľkou dávkou sebaovládania. „Si milý, že si so mnou išla, asi by som zbláznila sa sama na internáku.“ bola jedna z viet, ktoré mi ostali v pamäti. Zaviedol som ju do môjho nového podniku, kam si nosievam holky z pokecu. (keďže v starom sa už neukážem kým nepomrú terajší čašníci na starobu.)

„Dajme vínko,“ spustila Maďaročka po prelistovaní nápojového lístka. „Dajme,“ súhlasil som dívajúc sa jej do výstrihu a predstavovaním si nahotiniek. Keď mi už vínko tieklo pomaly cez uši a s ňou to ani nehlo, objednal som vodnú fajku. Ľahli sme si tvárami k sebe a bafkali. Po chvíli „sme už len bozkávali“.

Chytro sme sa presunuli k nej na internát. Na chodbe som stretol známeho, riešil tam nejakú medičku. (snáď sa tá „moja“ nepresťahovala). „Toho nemám rada, minule mi povedal, že ak ho nevyfajčím tak ma obesí na maďarskú zástavu,“ pozrela sa vyčítavo jeho smerom. „Uff, dobrý pako,“ povedal som plný úžasu ako takú krásne xenofóbnu a ničivú vetu dokázal ten šmejd skonštruovať. Nakopal by som ho do riti špicatými topánkami, kvôli takým ako on sa potom ľudia nemajú radi a pritom si len chcel užiť.

V izbe mala Maďaročka útulne, voňal tam nejaký olejček a jazmín. To bolo asi všetko na čo si pamätám, pretože keď so mnou raz hodila o posteľ, tak som takmer odpadol. Málokedy sa mi stane, že som viac opitý ako kočka, toto bola práve táto situácia. Nebránil som sa, veď načo. Celý čas sa jej huba nezavrela, štebotala okolo mňa vyzliekajúc najprv seba, potom mňa. Dokonca ešte aj pri sexe si niečo hundrala popod nos. Kiež by som mohol povedať, že to bol skvelý zážitok, no pamätám si len na to ako zapaľuje nejakú sviečku a na ráno, kedy vyzerala o poznanie horšie ako po víne. „Ozvi niekedy,“ túžobne zašvitoril jej piskľavý hlások keď som zatváral dvere...
Čítaj viac...

25. 7. 2007

Hnedá

Občas aj ten najväčší talent zakopne a rozmláti si papuľu na cimpr campr. Ale padáme preto, aby sme mohli vstať, takže sa nič hrozné nestalo. Tento príbeh je pre mňa neveselý, pre mojich neprajníkov, feministické krúžky a niekoľko sklamaných žien veselá príhoda. Stalo sa to nedávno, keď som cestoval v teplom počasí do iného mesta.

Rád neobmedzujem pole svojej pôsobnosti na jedno miesto, navštevujem cudzie kraje v záujme detailného preskúmania demografických údajov žien. Hnedú som spracovával na pokeci približne 6 týždňov, plus mínus nejaké SMS. Keď som sa s ňou stretol, bolo som vo vytržení. Usmievala sa na mňa pohľadná tmavovlasá kráska, s dlhými nohami, riflovými mini šortkami a zeleným nanukom ktorý mi clonil výhľad do výstrihu. Tvár mala ako rozprávočka, oči jej iskrili šantením. Taký typ si predstavujem vo filme „Dieťa uväznené v žene“.

Hnedá mala na sebe dosť veľa nezmyselných kožených doplnkov, rôzne retiazky, visiace kožky, celý čas skackala okolo mňa ako neposedné dieťa. Vedel som, že sa na niečo teší, no v tej chvíli som netušil na čo. Možno berie drogy.

Previedla ma mestom v ktorom bývala a s predstieraným záujmom, podobne ako pri počúvaní už mnohých, som sa prechádzal po meste v ktorom som kedysi býval dosť často. Dom v ktorom bývala ma prekvapil svojím prepychom a bazénom v záhrade. Rozhodne to nebola žiadna kostolná myš. „Prachaté slečny sa motajú okolo prachatých pánov. Tí mávajú zaujímavé požiadavky z mojich skúseností. Tak to bude rozhodne elitná milovníčka,“ premýšľal som pri pohári vína. Neviem ako to robia, ale vždy keď prídem na návštevu, tak sme sami. (občas so psom)

Po niekoľkých povinných zdvorilostných frázach a lichôtkach sme sa ocitli v spálni. Bolo mi to divné, pretože to naozaj bola veľmi krásna miestnosť, skoro až nehodná mojej skazenej osoby. „Určite majú viac spální.“ Chvíľu sme sa laškovali a potom otvorila nejaký prečudesný šuflíček v ktorom bolo toľko vibrátorov a sexuálnych pomôcok, až som myslel že sa mi len zazdala nejaká scéna z posledného porna ktoré som videl. „Vyber si,“ riekla nedočkavým hlasom a dedinsky nevinným pohľadom v očiach. Vybral som si. Po chvíli „sendviča“, kde som hral rolu hornej časti a môj parťák namiesto vzdychania vibroval, navrhla výmenu.

Bolo to fajn, v sexe som celkom labužník a preto som neodmietol. Hnedá kričala ako zmyslov zbavená, ten hlučný typ, ktorý prekričí aj kosačku a nemiluje sa s nikým keď nie je v dome sama. Úplne krásny zážitok pokazil záver, keď som ho vytiahol. A tu sa dostávame k negustióznemu poznaniu, prečo je Hnedá vlastne hnedou...
Čítaj viac...