25. 9. 2007

Fajkomat

Každý máme svoje hobby. Pestovanie petúnií, radosť zo zasievania zla, zbieranie poľných kvetov bez spodného prádla. Ja mám rád ženy, ich rozmanitosť, pôsobivé gestá a v neposlednom rade vôňu neistoty pri rozkročenej náruči.

Fajkomat mala rada fajčenie vtákov. Robila to s takou obľubou a ukrutným zápalom, že sa z nej stala vychýrená gurmánka. V spoločnosti ktorej sa pohybujem sa celkom v pohode a hladko posúvajú tipy na osvedčené radodajky. Aj preto milujem ľudí, ktorí ma obklopujú. Vypýtal som si nick.

Klasická konverzácia, trochu infantilných vtípkov, štipka humoru, dúšok inteligencie, za lyžičku šarmu a je navarené. Fajkomat sa chytila úplne jednoducho, takmer som si pri písaní s ňou stihol upiecť kačku a popri tom som volal s pár ľuďmi. Mala rada zábavu, v profile sa dušovala, že sex bez lásky v žiadnom prípade nebude a pri fajčení mala „jednoznačne nie“. Kryla sa lepšie ako katolícki kňazi hľadajúci vykakaných miništrantov.

Stretol som sa s ňou podvečer koncom prázdnin, kedy v meste bolo veľa mladých ľudí. V tom dave som si ju takmer nevšimol. Ak ste do niečoho veľmi ponorení, stane sa že vám unikne dôležitý detail. Z rozprávaní kamarátov som si nevšimol, že opomenuli jej vek. Z písania s ňou to bola posledná vec čo ma zaujímala, po vete „chcem Ťa dnes večer“ som už v oslavnom tanci obmýval vo vani vtáka a nerozmýšľal som nad vekom.

Na stretnutie prišlo nejaké dievčatko, myslel som, že predáva kytice pre zamilované páry, alebo chce požičať cigaretu. Fajkomat. Skoro som sa poskladal do kocky, keď sa predo mnou objavila mladá študentka, ktorej sa dalo odhadnúť letokruhovou metódou zo 16 rokov (odrežeme nožičku a zrátame letokruhy). Chlapci spomínali, že zavolali na byt Fajkomat, vyhulila ich tam piatich v rade a potom sa pobrala domov, no nik z tých parchantov nehovoril o tom, že u nich zabudla šlabikár.

„V parku, či u Teba?“ spýtala sa po chvíli sprosto erotickej konverzácie mladá geňožrútka. „V parku a potom u mňa,“ odpovedal som sebecky a odhodil predsudok do koša pri lavičke ktorá v ten večer bola vstupnou bránou do raja.
Čítaj viac...

19. 9. 2007

Módne trendy

V každom počasí a každom čase hútam nad módnymi trendmi. Sú obdobia, kedy sa vyslovene teším príchodu niečoho hriešne vzrušujúceho a vyzývavého, no taktiež aj chvíle kedy plačem od smiechu, alebo nešťastia.

Bohovský nápad bol vynález baleríniek, či ako to vy dievčence nazývate. Úplne neatraktívne, nepodčiarkuje krásne dokončenie nôh. Totálna hlúposť, najhoršie sú balerínky čo vyzerajú ako keby ich nosil Vinetou v druhom dieli. Dnes som videl jednu mrdu na zastávke, bola totálne trendovo oháknutá, no na nohách mala také kapce, že amen. Vyzerali ako zboku vyrezané nábojnice z leteckého dela. Určite sa vám v tom pohodlne chodí, milujete ich ľahkosť. Také sračky odporúčam na atletickú dráhu, nie na vábenie mužov.

Korálky. Je mi šuma fuk aké sú momentálne doplnky v móde, ale keď vidím poviazanú nalpu so šesťmetrovými korálkami mám dosť. Niektoré korálky sú fajn, klitorisové šperky tiež mávajú guličkové tvary a nesťažujem sa. Zavesiť na seba korále vyzerá niekedy ako keby ste zvešávali vianočný stromček, alebo nosili cesnak k babke na pôjd.

Legíny. Niektoré módne výstrelky potrebujú trošku viac citu pri ich aplikácii. Narážam na to, že nie všetko sadne každému. Veľmi ma bolí, trápi a sužuje, keď vidím nejakú dyňu čo sa jej šúchajú nie že stehná, ale ešte aj lýtka, ako je nasúkaná v legínach len preto, že je to „in“. Ženy majte súdnosť preboha, ja tiež nie som vševed i keď tak často zniem, ale čo je veľa to je veľa.

Kombo. Úplne úchvatné je, keď sa kočka zmaľuje ako varan, hodí na seba hypermoderné tričko, nejaký zvršok, legíny do nôh ktoré vyzerajú ako výhybky do pekla, k tomu vinetuovky, sedem až deväť metrov koráliek, ideálne rôznych veľkostí a na tvár si dá okuliare. Nie na oči, ale na celú tvár, vidno jej len leskované pery a bradu. Takéto kombo je typické pre vidiecke komunity navštevujúce mestá, prípadne ľudí, ktorí sa nevedia odhadnúť a každý ich krásny deň je pre ostatných zážitok ako na karnevale.

Zámerne som si vybral túto tému, na základe dotazníka som zistil že čitatelia tohto blogu sa radi hádajú na rozdieloch medzi mužmi a ženami. Samozrejme nechcem podnecovať súboj pohlaví, alebo niekoho uraziť, prípadne dehonestovať, len mám literárnu krízu a nemám do čoho pichnúť...
Čítaj viac...

18. 9. 2007

Ehm

Dnes v noci som tu uverejnil na chvíľku príspevok pod vplyvom alkoholu a nedobrých okolností, týmto sa ospravedlňujem všetkým šiestim užívateľom ktorí ho stihli prečítať za blbý a nevhodný zážitok. Verím, že sa to už nezopakuje. Čítaj viac...

14. 9. 2007

Hrošík

Túto prípoviedku mi nedá napísať, keď som nedávno spomínal trapasy ktoré sa mi stali pri mojich výletoch za sexturistickými atrakciami jednotlivých častí mesta, či miest. Hrošík je mláďa hrocha, nehryzie, neuvedomuje si svoju váhu a je tupé ako jeden z uhlov v manželskom trojuholníku.

Písal som si s krásnou kočkou, tváričku mala ako anjelik z poľskej rozprávky. Úplne milý charakter, zvodné krivky textu, otvorená sexuálna konverzácia. Hrošík bola skvelá rozprávačka, vraj pracovala v reštaurácii. To som ešte nevedel, že tam asi bola namiesto drviča odpadu.

Niekoľko dní dozadu som na nete postrehol zábavnú správu o tom, ako sa správne robí výrez fotografie na Halbote. A presne to bol Hrošík. Fantastická práca, keď som videl ako vchádza do bagetérie takmer bokom do dverí, veril som že sa mi sníva. Guľky mi vbehli do tela, v hrdle mi vyschlo a bola to jedna z mála situácií, kedy sa mi roztriasli kolená pred ženou. Hrošík mohol mať 160cm a 120kg, čo je celkom slušný pomer ak chcete byť testovačom na váhy pre dobytok, alebo predavačkou v PNS stánku s tým, že stánok postavia okolo vás.

Naozaj krásnu tvár donieslo naozaj bujné telo priamo ku mne. Musel som vyzerať ako nepríčetný dilino. Nepodceňujem ľudí, už vôbec nie ich charaktery. Preto som sa na Hrošíka zahľadel s nadhľadom, no musel som vyletieť pár poschodí aby som mal seriózny nadhľad. „Nóóó bicepsík bude päťdesiatka, ramienko na podprsenke je ako môj opasok, zo stehienka by sa dala zasýtiť futbalová jedenástka..“ sumarizoval som si počas Hrošíkovho štebotania. „Dúfam, že som Ťa nesklamala,“ prehlásila tak nevinným hlasom, že by samotný Satan išiel na spoveď. „Nie, naopak, teším sa že sa konečne vidíme,“ ozval sa elitný klamár a na dôvažok som sa jej pozrel priamo do očí.

Hrošík bola fakt dobrým dôkazom toho, že človeka by sme nemali súdiť podľa obalu, i keď je obalený v polmetrovej sklenej vate. Prisahal by som, že na jej koženku musia zabiť celú kravu. Pozval som ju na kávu, neskôr do kúpeľne, ktorú si občas dopredu pripravím. Hrošík bol nadšený, moja starostlivosť nemala konca kraja, nechcel som jej dať pocítiť že by som ju odmietol len kvôli fyzickej schrane (to je obrovská schránka). Ako som už spomínal, zábavná situácia bola, keď som Hrošíka nevedel vytiahnuť z vane. Mal by som viac cvičiť.

Bola nežná ako slimáčik pri francúzskom bozku, mala jemnú pokožku, ktorej koniec som nikdy nenašiel, smiala sa dokonalým úsmevom a pri orgazme sa jej začalo čkať. Asi to nerobieva často, pomyslel som si. Hrošík bol vďačný tvor, vedel doceniť každý môj pohyb a slovo. Miloval som ju za to. Celý ten čas, kým som sa nedozvedel že pozná Venušu. To už som zmenil tému aby náhodou nepostrehla, že nie je jediný stred môjho vesmíru...
Čítaj viac...

11. 9. 2007

Sranda sex

Ľudia vnímajú sex ako najväčšiu možnú intimitu. Teda aspoň poväčšinou. U niekoho môže byť sex skvelá zábava na piatkový večer, pre iného zas tabu na ktoré sa teší až na svadobnú noc. Puk. Ja ho mám rád, už dlhé roky ho vyhľadávam a neprestal ma baviť.

Spôsobom mne svojským, rozhodol som sa podeliť s vami o niekoľko zaujímavých postrehov z oblasti sexu. Puritáni, ak sa tu vôbec nejakí zdržali, prosím opusťte miestnosť. Kamikatze, Swarowski, Dievča s ambrelkou, Fabo a ďalší, ktorí sa zastavia počas dňa, pohodlne sa usaďte a vitajte v mojej komnate. Nie trinástej, táto je niekde ďaleko za.

Jedna z dám sa ma pri sedení v letnej záhrade spýtala či som niekedy robil pissing. Po negatívnej odpovedi sa usmiala na prázdny pohár a odišla na toaletu. Keď sa vrátila s plným, rozplakal som sa v duši a prial si aby som bol v tej chvíli rybárom na Jamajke ktorý nikdy nevedel čo je to letná záhrada.

Počas milostného aktu s partnerkou u ktorej som mal podozrenie že je to obyčajná šľapka, a nakladal som jej zo zadu som začul divný zvuk. Pozrel som sa teda dopredu, čo sa tam deje – tá mizda šeredná lúskala slnečnice kým som ju nakladal. Rutinérka.

„Tak dobre som si nezašukala od základnej školy,“ zdôverila sa mi kočka po celkom slušnom sexíku. Tá veta sa mi páčila tak veľmi, že ju používam do dnes s obľubou, ak chcem spraviť radosť nejakej učiteľke, alebo vychovávateľke všakže.

„Počkaj, máš tu vlas,“ povedal som jednej keď vo výstrihu mala vlas. Keď som ho potiahol, tak zavrešťala ako keď pílite pílkou na železo malé dieťa. Ľudia, taký dlhý chlp v dekolte som v živote nevidel! Celá zahanbená odišla na toaletu z ktorej sa samozrejme už nevrátila. Pohrával som sa s tým prsným chlpom a potom som z neho spravil mašličku na jedálnom lístku.

Raz som jednu ženskú nevedel vytiahnuť z vane. Bola taká tlustá, že keď sme mali romantický kúpeľ, tak som čupel na okraji vane a predstieral že je horúca voda. Kým som ju dostal na posteľ, spotil som sa a celý kúpeľ bol na hovno. Nehovoriac o tom, že ak by som ju mal reálne uspokojiť, tak by som musel mať medzi nohami nôžku od cimbalu.

Zažil som naozaj veľa bizardných situácií, zábavných, prekvapivých ale i smutných. Zažívam ich stále, vždy ma niečo prekvapí. Či už nejaká neveselá príhoda, alebo niečo čo ma rozosmeje a keď to rozprávam farárom pri ôsmej vodke, tak si takmer cvrknú do sutany a bijú dlaňami po stoloch. Naposledy ma dojala odpoveď na zdanlivo nevinnú otázku ešte pred pohárom vína „Nechceš ísť na vodnú fajku? – Máš bazén?“.

Sex je zábavný, je to sranda, tomu verte. Nebojte sa smiať sa pri tom, užívať si nemotornosti, triasť sa ako prd pred výstrelom, mať maličkú dušičku ako novorodeniatko špendlíkovej hlavičky, robiť grimasy, tárať hlúposti, vtipy a všetky tie veci čo odľahčujú atmosféru. Ale pozor, všetko s mierou, lebo keď som naposledy povedal cipke v posteli že priráža lepšie ako jej sestra tak to nepochopila veľmi.. ale v pohode, už vidím na ľavé oko.

Jedna z príhod nie je moja, ale nedalo mi arogantne a podlo ju zakomponovať ako mne vlastnú, sorry Marek :D
Čítaj viac...

7. 9. 2007

Umelkyňa

Nebolo to tak dávno, čo som si spomenul na svoju lásku zo strednej školy. Umelkyňa telom i dušou. Dlho sme spolu nepísali, pokec je však mocný nástroj a ja sa považujem za dobrého „umelca“ a tak som ju našiel. Chvíľu sme si písali a potom sme sa dohodli na rande. Klasický scenár.

Dlhé roky som ju nevidel, nesľuboval som si žiadne radosti. Pučil som do seba asi štvrtú kuraciu polievku kým došla. Nádherný dekolt, zrelé krivky, veľké hnedé oči, blond vlásky, úsmev ako z lavice na strednej. „Raj na zemi nakladať takú cipku“ zamyslel som sa pri úvodnom bľabotaní a nostalgických spomienkach na spoločnú minulosť.

Umelkyňa bola vždy iná, ale v ten deň sa mi páčila najviac. Slniečko pekne hrialo a okrem mojich polievok sme objednali tequilu. Veľa tequily. Mám rád alkohol, núti ľudí robiť veci ktoré za normálnych okolností nerobia. Sú uvoľnení, komunikatívnejší, úprimnejší a kým ich nemusím ťahať domov za nohy tak sa s nimi dajú prebrať zaujímavé témy. Nebolo tomu inak ani tento krát, bavili sme sa o všetkom možnom, až sme nakoniec došli k mojej obľúbenej téme – vzťahy.

„Vzťahy medzi mužmi a ženami sú komplikované,“ začala Umelkyňa svoj feministický monológ, ktorý rozvíjala a obohacovala už od strednej školy. Taktne som sa tváril, že ma to zaujíma a v myšlienkach som sa už vyzliekal u nich doma. Po chvíli predstierania mi vrazila jemne po papuli s rozhorčením, že ju nepočúvam ako tradične. „Pripravoval som si reč,“ skúsil som sa obhájiť, ale keď sa zahnala druhý krát, tak som sa usmial a priznal som sa.

Pri takej žene musíte vypiť veľa pálenočky, aby vás po prvé neboleli facky, ktoré prichádzajú a aby ste dokázali odfiltrovať reči, pri ktorých by vám tlak stúpol k nebu. Našťastie pila aj Umelkyňa, takže po chvíli sme skončili v objatí. Ona sa bála že si nikdy nenájde frajera, ja som sa bál že zistí pri silnejšom objatí, ako mi stojí péro.

Pri odprevadení domov som celý čas hútal ako ju dostať na lopatky. Pred posledným bozkom pri bráne sme sa začali vášnivo bozkávať a skončili sme niekde na zemi pod ovocným stromom. Viem to podľa toho, že keď som si kľakol tak som rozpučil nejaký vlhký a tvrdý plod na kolene.

Zvyšok večera som už koleno nepoužíval. Umelkyňa ma hodila na lopatky a začala realizovať svoje potláčané chute na tých „imbecilných mužov“, ktorých jediným stelesnením som bol náhodičkou v tej chvíli – ja. Rozbila ma na mraky, chvíľu sa mi zazdalo že som to jablko prikľaknuté, či aký fras to bol.
Čítaj viac...

4. 9. 2007

Heslá do albumov

Čo by to bol receptár bez lákavej témy, akou sú nepochybne heslá do albumov holiek z pokecu. Vopred upozorňujem, že v tomto článku nenájdete žiaden zaručený postup ako sa dostať k heslám, je to len zopár postrehov z praxe, ktoré sa vám môžu hodiť.

Už Rimania poznali kľúč. Jeho princípom je ochrániť majetok pred nepovolanými osobami. Heslo tvorí virtuálny kľúč vo svete internetu. Vychádzajte teda z predpokladu, že ak má niekto heslo, nechce aby album videl ktokoľvek. V zásade je to však pozitívnejšie, ako keď je album vytvorený len pre priateľov. Stať sa priateľom je často náročnejšie ako poskytnúť niekomu heslo, ktoré môžete potom zmeniť.

Kočky sú rady záhadné pre mužmi, boja sa často že sú škaredé, boja sa že si ich budú obzerať úchyli, alebo že im budú písať ľudia len kvôli vzhľadu. Majú pravdu. Odhalenie hesla do albumu je často zložitá záležitosť, no v dnešnej dobe jestvuje našťastie niekoľko pútavých metód ako sa k tomu dopracujeme aj bez znalosti technológie.

Výmena
Azda najúčinnejší prostriedok aký som mohol ponúknuť na úvod. Vžite sa do role dámy, ktorá má album na heslo s názvom „Ja keď sa nudím“ a podtitul „takto to vyzerá keď som sama doma“. Lákavé však? No čo ak jej napíše chlap bez fotky, s príjemným profilom a ego hladiacim vystupovaním, ktorý má album „Ja keď sa nenudím“ s podtitulom „Robievam často podobné veci“. Myslím, že ak je vám jeho písmo aspoň trochu sympatické, tak sa prejaví prirodzená zvedavosť nazrieť. Výmena musí byť úprimná, nie náhla, musí vychádzať zo vzájomných sympatií.

Výmena bez súhlasu
Trochu podlé, ale aj tak sa dá. Vymeniť heslo si môžete aj s niekým, komu album nepatrí, no má k nemu prístup. Neveľmi spoľahlivé, no niekedy zaberie. Osloviť niekoho o kom viete, že je blízky danej slečne s nenápadnou požiadavkou, nech pošle fotku, prípadne vymyslenou historkou o tom, že ste spolužiaci zo poslednej školy a chcete ju prekvapiť, len si nie ste istí či je to ona. Tu by som sa rád pozastavil, na internete sú desiatky stránok venovaných zoznamom hesiel do albumov pokecu. No pri bližšom prezretí dospejete k poznaniu, že ide o falošných užívateľov meniacich si "hesielka" medzi sebou.

KV
Stalo sa neraz, že už v samotnej KV sa mi podarilo vytvoriť atmosféru, vďaka ktorej mi prišlo heslo obratom. Znova podotýkam, že by ste mali mať aspoň album, alebo fotku, ak sa chcete na niekoho pozrieť. V podstate každý záujem o heslo do albumu by mal byť vyslovený KV, pútavo a nenásilne. Či už na začiatku, alebo v strede dialógu.

Debilko
Debilko je dosť univerzálny systém písania, dá sa použiť nielen pri získavaní hesla, ale aj pri iných častiach pokecu. V princípe ide o to, že sa zahráte na debilka, ktorý si nevšimol album, prípadne niečo iné, dôležité a neskôr len tak medzi rečou prehodíte „jéj ty máš album? som sa skúšal pozrieť ale nejde, prečo?“. Dostane sa vám odpovede, že treba heslo, potom už len stačí povyzvedať, čo treba spraviť aby vám heslo bolo poskytnuté. Tu sa nezabúdame tváriť naivne a hravo.

Alter ego

O tom už som písal pri získavaní informácií, no je to použiteľné aj pri hesle z pokecu. Skrátka sa ozvete z viacerých nickov, odlišných charakterov, vymyslených postavičiek, falošných fotiek a skôr či neskôr získate spôsob ako sa dostať k heslu.

Záverom len toľko, že žiadna z metód nie je stopercentná, určite vás mnohé nenadchli, ale s tým sa ráta. Mnoho ľudí sa po prezretí fotky zachováva úplne prirodzene, teda po vzniknutí sympatií píše ďalej a pri antipatiách sa stiahnu. Rátajte s tým, že fotky sú často odrazom skutočnosti, no stále len tej vonkajšej. Vnútornú krásu z nich nevyčítate.
Čítaj viac...

3. 9. 2007

Ako to začalo?

Posledné obdobie sa ma ľudia vypytujú ako to začalo. Ako som sa dostal k takému zvrhlému a amorálnemu hobby, ktoré si však so záujmom prečítajú aj najväčší odporcovia príležitostného sexu. Možno aby sa vo svojej fantázii dokázali so mnou stotožniť. Možno nie...

Jedného krásneho dňa som si čítal obrázkový časopis po kvalitnom sexe s mojou priateľkou. Ach, prekvapujúce všakže. Ja a obrázkový časopis. Pomaly som zaspával pri škrabkaní chrbátika, keď som začul z diaľky vibráciu mobilu. Mám ho odjakživa nastavený na vibráciu, je príjemná a moje okolie nikdy nevie kedy ma chce niekto prekvapiť zaujímavým telefonátom, prípadne vyrušiť ma v nevhodnej chvíli. Verte, sú ľudia, ktorí sa na to tešia.

Jedna z holiek z pokecu sa dožadovala osobného kontaktu. Urýchlene, vraj seriózne. Večer v meste mi začala rozprávať o rozchode s priateľom. Vtedy som si uvedomil, že mám rád hraničné situácie v živote, vysvetlil som jej pár základných názorov k rozchodu a bolo navarené. Vrhla sa mi okolo ramien, ďakovačky nemali konca kraja. Vraj je jej lepšie. To bolo na programe pár dní, potom jej bolo ešte lepšie. Tí čo ma čítajú si to domyslia všakže.

Odjakživa ma bavila práca s ľuďmi, humanitárne smery sa tešili mojej prítomnosti. Etiketa, rétorika, reč tela, sociológia, psychológia, správanie ľudí sa v rôznych situáciách. V súkromí ma baví pomáhať bezodplatne ľuďom ktorí si pomôcť nemôžu, byť vašim poradcom a kamarátom. A to je asi tak všetko. Rozosmiať niekoho kto plače, rozplakať niekoho kto sa smeje. Samé drísty okolo toho, veď to poznáte, ako keď idete na pohovor a chcete čo najlepšie zapôsobiť.

Blog som založil preto, aby som si mal kde zapisovať situácie, ktoré ma naozaj bavia, s ktorými sa stretávam na pokeci pravidelne. Situácie ktoré neskôr možno zabudnem, mám o nich poznámku v pamäti, ktorá po rokoch vybledne. Spíšem si to, uložím. Jedného dňa príde chvíľa, kedy tu nenájdete novú poviedku, len nejaký arogantný odkaz v zmysle „tak zatiaľ“. A to, že je to na webe mi vyhovuje. Aspoň vidím, ako na niektoré situácie reagujú ľudia, ktorí si žijú svoje životy podľa svojich pravidiel, ktoré sa často diametrálne odlišujú od tých mojich.

Otázka pre diskutujúcich:
Ako by ste ma charakterizovali jedným jediným slovom?
Čítaj viac...