30. 7. 2007

Ako zaujať holku z pokecu? I. Kúzelná veta

Je veľa spôsobov ako zaujať na pokeci. Uvedomme si však fakt, že pokec je o písaní a teda nejestvuje žiadny lepší spôsob, než zaujať písmom. Použiť „kúzelnú vetu“, prípadne hodiť „veľkú návnadu“... to všetko si povieme v nasledujúcich článkoch o tom, ako zaujať dievča na pokeci.

Dostávam veľmi veľa otázok typu „Aká je teda tá tvoja veta z ktorej sa všetky roztečú?“. Verte či nie, vždy je to veta iná. Nemôžem vám zaručiť úspech, alebo dať recept na zbalenie všetkého čo dýcha. Nepasujem sa ani za vševeda, pracujem vlastnými metódami a ich výsledky môžete čítať na týchto stránkach takmer každý deň. Ak teda hľadáte nejaký recept na písanie, tak ste určite na správnom mieste. No vezdte, že pre to musíte spraviť niečo aj vy.

Kúzelná veta (KV) je vlastne jednoduchá veta, ktorá je zostrojená tak, aby očarila svojho adresáta. Na rozdiel od veľkej návnady je prísne individualizovaná a len ťažko ju použiť na viacero žien súčasne. Vychádzame pri tom z teórie, že niet KV bez kúzelníka. Majte na pamäti, že musí znieť úprimne a zaujímavo. Ako na to?

Ak chcete čokoľvek na svete robiť viac ako priemerne, musíte študovať. Nie je tomu inak ani pri tvorbe KV, ktorá má tri fázy: Tvorba – Aplikácia – Odozva.

Tvorba
Možno najťažšia časť. Vytvorenie takej vety závisí predovšetkým od kreativity a schopnosti učiť sa. Musíte sa naučiť čítať profily. To je prvé čo spravím pred tým, ako niekomu napíšem. Čítam ho pozorne a sledujem súvislosti. Ak má niekto celý profil orientovaný na „sexuálnu mašinu“ tak si buď robí prču, alebo klame. Orientujte sa hlavne na záujmy, tie rukou dopísané veci v profile, počet smejkov. K profilu sa ešte vrátim v ďalšom článku. KV vytvoríte na základe pozorovania. Ak má v profile veľa o zvieratách, KV sa bude dotýkať zvierat. Ak rada cestuje, KV bude o cestovaní a podobne.

Konštrukcia KV pozostáva z upútacej časti a podnetu. Je úplne výborné ak sa trafíte do oboch častí, máte zaručené, že sa ozve. Upútacia časť je zväčša pozdrav, prípadne reakcia na profil, alebo fotku (o fotkách neskôr) a jej cieľom je – upútať. Predstavte si, že ste žena, ktorej príde denne sto pozdravov a upútacích viet. Ktorej by ste odpísali? Ja tej, ktorá vyniká medzi ostatnými svojou originalitou. „Ahoj, ako sa máš“ je pomaly už len mýtus, na ktorom dokážu stavať len skutoční majstri slova. A medzi tých sa zrejme neradíte, ak čítate tento článok.

Podnet je druhá časť, veľmi dôležitá. Núti, priamo alebo nepriamo, zareagovať na KV. Mal by sa nepriamo dotýkať upútania, ale veľmi priamo vás. Prezradí totiž záujem, čo je pri písaní dôležité. Podnet môže byť tvorený otázkou, ale častejšie využívam nepriamy podnet, teda napíšem niečo, s čím sa človek stotožní a dá mi za pravdu, prípadne ma okríkne, ako veľmi sa mýlim.

Príklad: Na Temnú som použil niečo takéto. Preštudoval som si jej profil, zistil som že niektoré kapely poznám. Našiel som si o nich aktuality na internete, najnovšie albumy. potom som si dôkladne prezrel jej foto a porovnal s nejakými známymi metalovými speváčkami. KV pre metalistku, ktorej neodolala znela „Hm, pozerám že máme pár spoločných kapiel v playliste, vyzeráš ako Tarja na coveri z posledného albumu. Mám rád ľudí, ktorí majú podobný hudobný vkus ako ja.“

Aplikácia
KV nie je vhodné aplikovať často v rovnakom znení. Upadá tým vaša originalita a tým aj šance na úspech. Skúste chvíľu pozorovať aktivitu užívateľa, ktorému idete napísať. Či píše na plochu, s inými ľuďmi, alebo či behá po miestnostiach, prípadne je len prihlásený. Ideálne je napísať niekomu kto je každú chvíľu v inej miestnosti, je tak zrejme že čosi hľadá. Písanie neprihláseným je veľmi nespoľahlivé najmä preto, že nikdy neviete kedy odpíšu a môžu vás zastihnúť nepripravených. (napr. neviete o koho ide)

Aplikovať KV na niekoho, čie podmienky nespĺňate je tanec na tenkom ľade. Ak má niekto v profile „neodpíšem bez fotky“ tak je takmer zbytočné pokúšať sa o to. Iba ak máte napríklad foto zamknuté v albume a v prvej vete použijete ako upútaciu časť ponúknutie hesla. Taktiež ak má niekto nastavený profil na „tichú myšku“, tak určite neuspejete s hurónskym a žoviálnym vstupom plným elánu a sebavedomia. (vtedy sa radšej spýtajte na knihu ktorú momentálne číta ;-)

Odozva
Tak a je to. Naučili ste sa všetko čo sa dalo o vašej vysnenej pisateľke z jej profilu, albumov, fotky, aktivity. Prešli ste všetky detaily, vytvorili vašu prvú KV podľa tohto článku a čakáte na odozvu. „Neozvala sa, fuck, som neschopný babrák, idem si kopať hrob,“ poviete si. Nevešajte hlavu, možno nesedí na pokeci s vypleštenými očami ako vy, možno si pozerá fotky, možno serie, možno telefonuje s priateľom... nechajte si dosť času, trpezlivosť je na pokeci to, na čom stojí a zlyháva úspech v nadviazaní komunikácie. Ak ste vytvorili správnu KV, odozva bude viac ako priaznivá. Navyše, hneď máte pred sebou tému, na ktorú sa môžete začať baviť.

Ak máte otázky, poprosím do diskusie, alebo na mail.
Čítaj viac...

27. 7. 2007

Maďaročka

Jednej krásnej noci, keď som chatoval úplne bezcieľne a bavil som spoločnosť, ozvala sa mi Maďaročka. S takým elánom a akčnosťou som nevidel ešte nikoho písať o tretej ráno. Navrhla asi v piatej RP, aby som jej na pozajtra prišiel pomôcť s brigádou. Bez toho, aby sme sa predtým poznali? Tú musím skúsiť...

V písaní prízvuk nepočujete, gramatiku ak je bezchybná taktiež neregistrujem. Maďaročka sa mi priznala, že pochádza z juhu, teda vopred ma pripravila na to, že je to temperamentná tmavovláska, ktorej sa huba nezavrie. Písala niekoľko správ súčasne, až som musel zapojiť do odpisovania druhú ruku.

Stretli sme sa ešte pred jej brigádou, večer pred tým. Maďaročka mala senzačnú sukničku, ktorá odkrývala jej nohy pripomínajúce nôžky pod klavír, krásne upravené vlasy a tričko na ramienka s hlbokým dekoltom. Na nohách mala také sandáliky, aké určite nosil Kristus na turistiku. Bleh.
Po prvých slovách som vedel, že neklamala o svojom pôvode. Štebotala naozaj ľubozvučne, so strašne silným akcentom a veľkou dávkou sebaovládania. „Si milý, že si so mnou išla, asi by som zbláznila sa sama na internáku.“ bola jedna z viet, ktoré mi ostali v pamäti. Zaviedol som ju do môjho nového podniku, kam si nosievam holky z pokecu. (keďže v starom sa už neukážem kým nepomrú terajší čašníci na starobu.)

„Dajme vínko,“ spustila Maďaročka po prelistovaní nápojového lístka. „Dajme,“ súhlasil som dívajúc sa jej do výstrihu a predstavovaním si nahotiniek. Keď mi už vínko tieklo pomaly cez uši a s ňou to ani nehlo, objednal som vodnú fajku. Ľahli sme si tvárami k sebe a bafkali. Po chvíli „sme už len bozkávali“.

Chytro sme sa presunuli k nej na internát. Na chodbe som stretol známeho, riešil tam nejakú medičku. (snáď sa tá „moja“ nepresťahovala). „Toho nemám rada, minule mi povedal, že ak ho nevyfajčím tak ma obesí na maďarskú zástavu,“ pozrela sa vyčítavo jeho smerom. „Uff, dobrý pako,“ povedal som plný úžasu ako takú krásne xenofóbnu a ničivú vetu dokázal ten šmejd skonštruovať. Nakopal by som ho do riti špicatými topánkami, kvôli takým ako on sa potom ľudia nemajú radi a pritom si len chcel užiť.

V izbe mala Maďaročka útulne, voňal tam nejaký olejček a jazmín. To bolo asi všetko na čo si pamätám, pretože keď so mnou raz hodila o posteľ, tak som takmer odpadol. Málokedy sa mi stane, že som viac opitý ako kočka, toto bola práve táto situácia. Nebránil som sa, veď načo. Celý čas sa jej huba nezavrela, štebotala okolo mňa vyzliekajúc najprv seba, potom mňa. Dokonca ešte aj pri sexe si niečo hundrala popod nos. Kiež by som mohol povedať, že to bol skvelý zážitok, no pamätám si len na to ako zapaľuje nejakú sviečku a na ráno, kedy vyzerala o poznanie horšie ako po víne. „Ozvi niekedy,“ túžobne zašvitoril jej piskľavý hlások keď som zatváral dvere...
Čítaj viac...

25. 7. 2007

Hnedá

Občas aj ten najväčší talent zakopne a rozmláti si papuľu na cimpr campr. Ale padáme preto, aby sme mohli vstať, takže sa nič hrozné nestalo. Tento príbeh je pre mňa neveselý, pre mojich neprajníkov, feministické krúžky a niekoľko sklamaných žien veselá príhoda. Stalo sa to nedávno, keď som cestoval v teplom počasí do iného mesta.

Rád neobmedzujem pole svojej pôsobnosti na jedno miesto, navštevujem cudzie kraje v záujme detailného preskúmania demografických údajov žien. Hnedú som spracovával na pokeci približne 6 týždňov, plus mínus nejaké SMS. Keď som sa s ňou stretol, bolo som vo vytržení. Usmievala sa na mňa pohľadná tmavovlasá kráska, s dlhými nohami, riflovými mini šortkami a zeleným nanukom ktorý mi clonil výhľad do výstrihu. Tvár mala ako rozprávočka, oči jej iskrili šantením. Taký typ si predstavujem vo filme „Dieťa uväznené v žene“.

Hnedá mala na sebe dosť veľa nezmyselných kožených doplnkov, rôzne retiazky, visiace kožky, celý čas skackala okolo mňa ako neposedné dieťa. Vedel som, že sa na niečo teší, no v tej chvíli som netušil na čo. Možno berie drogy.

Previedla ma mestom v ktorom bývala a s predstieraným záujmom, podobne ako pri počúvaní už mnohých, som sa prechádzal po meste v ktorom som kedysi býval dosť často. Dom v ktorom bývala ma prekvapil svojím prepychom a bazénom v záhrade. Rozhodne to nebola žiadna kostolná myš. „Prachaté slečny sa motajú okolo prachatých pánov. Tí mávajú zaujímavé požiadavky z mojich skúseností. Tak to bude rozhodne elitná milovníčka,“ premýšľal som pri pohári vína. Neviem ako to robia, ale vždy keď prídem na návštevu, tak sme sami. (občas so psom)

Po niekoľkých povinných zdvorilostných frázach a lichôtkach sme sa ocitli v spálni. Bolo mi to divné, pretože to naozaj bola veľmi krásna miestnosť, skoro až nehodná mojej skazenej osoby. „Určite majú viac spální.“ Chvíľu sme sa laškovali a potom otvorila nejaký prečudesný šuflíček v ktorom bolo toľko vibrátorov a sexuálnych pomôcok, až som myslel že sa mi len zazdala nejaká scéna z posledného porna ktoré som videl. „Vyber si,“ riekla nedočkavým hlasom a dedinsky nevinným pohľadom v očiach. Vybral som si. Po chvíli „sendviča“, kde som hral rolu hornej časti a môj parťák namiesto vzdychania vibroval, navrhla výmenu.

Bolo to fajn, v sexe som celkom labužník a preto som neodmietol. Hnedá kričala ako zmyslov zbavená, ten hlučný typ, ktorý prekričí aj kosačku a nemiluje sa s nikým keď nie je v dome sama. Úplne krásny zážitok pokazil záver, keď som ho vytiahol. A tu sa dostávame k negustióznemu poznaniu, prečo je Hnedá vlastne hnedou...
Čítaj viac...

24. 7. 2007

Prečo sa ozvať?

Určiť si cieľ je prvé pravidlo, bez ktorého sa úspech dostaví len málokedy a aj keď, tak náhodne. Pred tým, ako oslovíte svoj objekt záujmu, položte si otázku „Čo mám v úmysle?“ Chcete ju pretiahnuť lebo má peknú fotku? Alebo si chcete pokecať? Chcete nájsť partnerku na celý život? Je dôležité vedieť, kvôli čomu sa chcete k žene družiť. Podľa toho sa potom aj treba správať.

Sex

Určite najpravdepodobnejší dôvod, prečo ste sa dostali aj na tieto stránky. Získať si niekoho len kvôli sexu býva jedna z najnáročnejších vecí. Najmä preto, lebo odmena je veliká. Keď oslovujem dievča kvôli sexu, určite neprídem s priblblou vetou „Nedáme sex?“. Pri takýchto situáciách sa zväčša nedočkáme odpovede a aj keď áno, tak negatívnej. Nemôžete predsa chcieť, aby ste mali sex s niekým, kto vás nepozná. Empatia, schopnosť vcítiť sa do úlohy toho druhého je tu najdôležitejšia. Teda si predstavím, že som žena, ktorá je nadržaná, ale nemôže to dať na sebe vedieť, chodia jej samé ponuky na sex, no z pokecu sa nestretáva lebo je plný „úchylov“. Musíte zaujať, byť svieži a inovatívni, nenaliehať a vôbec to neskúšať spočiatku priamo. Toľko úvodom k sexu, určite sa k tomu ešte vrátim.

Priateľstvo

Úplne jednoduchá vec, pri priateľstve sa hľadá osoba s rovnakými záujmami, koníčkami, prípadne z rovnakého mesta. Píše sa o všedných veciach, zväčša len za účelom zabitia času a spoznávaniu sa bez úmyslu mať sex. Samozrejme, ideálne je, ak priateľstvo prerastie do vrúcnejšieho citu (som na seba pyšný, je to prvý krát čo je to slovo použité na blogu). Ženy osobitne často majú vytvorený model myslenia „priateľstvo – túžba – sex“. Z tohto modelu vychádza celá moja filozofia zvádzanie holiek na pokeci. Venujem mu ďalší článok v tomto týždni.

Nuda

Blbosť. Človek sa nikdy nenudí, sú len stavy v ktorých sa mu jeho konanie zdá bezvýznamné, stereotypné a neproduktívne. Zaháňanie nudy je azda najčastejší dôvod, prečo prichádzajú ľudia na pokec. Z môjho pohľadu je však každý chatujúci niekto, kto má očakávania. Čakanie na niekoho, kto mi pomôže zabiť nudu už predsa samé o sebe nesie posolstvo – nájdi ma. odporúčam vrelo sa vyhnúť témam „nudím sa, poďme písať“, je ich toľko veľa, že si vás určite nik nevšimne. Nikdy.

Vzťah

Muži zvyčajne lákajú ženy pod vidinou vzťahu na sex. Ženy píšu s mužmi, lebo o tom vedia, no tajne dúfajú, že z toho naozaj bude vzťah. A keď nie, tak sa aspoň zabavia. Písať si za účelom získania vzťahu je ľahké – nájdete spriaznenú osobu a dozvedáte sa o sebe veci. Podľa už spomínaného modelu teda najprv vytvoríme priateľstvo, potom túžbu, potom vzťah, z ktorého pramení sex. Väčšina mužov sa obmedzuje len na túžbu a sex. Aj to sa dá, niekedy si o tom napíšeme, ale dnes nie.

Určenie si cieľa písania je asi najdôležitejší krok, ktorý musíte zvládnuť. Je to ako v skutočnosti, len menej nákladné a menej osobné. Veľa možností Vám umožňuje veľa skúšania. Pokec je krásny v tom, že je v ňom tak veľa preveľa ľudí, že si v ňom naozaj každý nájde to svoje.
Chcete teda použiť kúzelnú vetu?
Čítaj viac...

22. 7. 2007

Temná

Takúto osobu nebolo ťažké si získať. Z fotky sa na mňa pozerala metalová pipka s tmavými tieňmi na očiach, oblečená v čiernom a „nebezpečným“ výrazom v tvári. Metalistka. Možno satanistka. Ľudia prezentujúci svoj životný štýl veľmi okato majú jednu neprezieravú vlastnosť. Sú ním pohltení. Nebolo tomu inak ani u Temnej.

Po niekoľkých rozhovoroch na „jej“ nôtu nebolo ťažké zlákať ju na rande. Sám sa považujem za zlého človeka, preto mi bola Temná veľmi sympatická. A nielen to! Temná vyzerala skvele. Podľa očakávania mala na sebe čierny makeup, úzke nohavice s kanadami a havranie vlasy. Mala skvelú postavu, na ktorej najpútavejšie bolo tetovanie. Mala ho takmer na každom mieste tela, najviac ma zaujal nejaký nápis začínajúci pod pupkom a končiaci... áno presne tam.

Mala zmysel pre humor založený na zosmiešňovaní ostatných. Fajčila, pila pivo, počúvala metal a podobné vtákoviny. Pohŕdala byrokraciou, ľuďmi čo nosia kravaty a mala rada psov. To bola Temná. Skutočne zaujímavá postavička, s ktorou som musel byť len pár hodín na to, aby som prečítal spomínaný nápis do konca.

Ako to v takých prípadoch býva, šli sme do parku. Bola noc, okrem drogových dílerov a prostitútiek som nevidel nič podozrivého. Je fajn, že som si vtedy nevzal ani len hodinky. Temná chvíľu sedela na múriku a potom to prišlo...

V živote som zažil veľa zaujímavých skúseností, ale toto bolo asi to najzvláštnejšie. Prdla si. Ale takú pecku, až som si myslel že to spravila zábavným trikom. Žiaľ, nie. Začala sa smiať a po pohľade na môj nemý úžas prehlásila s citom: „Čo pozeráš ako chuj?“ A verím, že to tak bolo. „Som prekvapený Tvojou bezprostrednosťou.“ prehlásil som s úsmevom na tvári. Trvalo mi hodnú chvíľu, kým som toto rozdýchal.

Sexovať v nočnom parku nie je až taká zábava ako by sa mohla zdať. Celý čas som čakal, či ma niekto nenaloží zozadu, prípadne mi nepotiahne nohavice. Ale milenka to bola skvelá, to sa musí nechať. Nebyť tých spôsobov a správania tak sa s ňou stretnem určite viackrát, spomínala nejaké kamarátky ktoré to chceli skúsiť v trojke. Asi si zaobstarám plynovú masku a skúsim ich skontaktovať...
Čítaj viac...

17. 7. 2007

Úvod do receptára

Mnohí z vás ma užierajú s detailmi ohľadom príbehov. Čo som komu napísal, ako som docielil, že so mnou šla vonku, prečo neprezradím nicky, alebo neukážem fotky. Spoločným znakom čiteteľov tohto blogu je, že majú radi zábavu, humor, ženy a pokec. V tejto téme vám teda budem prinášať recepty na konkrétne situácie.

Už čoskoro sa vám pokúsim priniesť zaujímavé články na témy "ako na to"... Dovtedy píšte do diskusie, alebo na mail čo by ste si tu chceli prečítať. Čítaj viac...

Country

Za dávnych čias, kedy ešte internet nemal každý, spoznal som Country. Bola to veľmi rýchla známosť, takmer vo všetkom. Rýchlo sme sa spoznali, rýchlo sme sa stretli, rýchlo sme súložili, rýchlo sa dokázali odcudziť. Ideálne, na pár dní dovolenky. Country bola monštruózna osoba. Mala ramená ako široké ako ruské koľajnice, hrudník typu E (to snáď ani nemusím vysvetľovať) a nohy ako výhybky do pekla.

Country fajčila marihuanu, obliekala sa do flanelových košieľ, pila whisky (podobne ako Venuša) a rada sa hrala so svojimi kučeravými vlasmi. Bola ryšavá, mala úzke pery, zmyselný pohľad a nadávala ako kočiš. Už som zabudol prečo som sa s ňou dal do reči.

Bola to originál skvelá ukážka country ženy, whisky v baroch prekladala pivom, najlepšie dvanástkou Gambrinusom. Keď sa opila, asi po desiatich pivách a piatich whisky, tak začala byť prítulná. Bola však ohľaduplná, vopred ma upozornila, že má registrovanú zbraň v kabelke, takže by som ňou nemal veľmi hádzať. V tej chvíli by mi cez riť neprešiel ani zastrúhaný vlas. „Nič sa neboj, som nežný a krotký,“ prehlásil som ženským hlasom pri hľadaní únikového riešenia. Neskoro.

Strhla zo seba svoju flanelovú košeľu, ktorú nosila len na špeciálne príležitosti. Pod ňou – nič. Len dve obrovské melóny ktoré sa za sekundu vyliali pod pazuchy takmer až na posteľ. „Hm“ prebehlo mi hlavou pri pohľade na zákernosť gravitácie. Ale neusmial som sa, veď by mi prestrelila koleno prinajmenšom. Country na mňa vybalila ďalšie skvostné prekvapenie, kefu pod pazuchou. A potom ďalšie a ďalšie… Za vrchol večerných odhalení som považoval odhalenie obrovského ryšavého bobra, ktorý vyzeral že nedostal jesť pár týždňov. „Prajem si aby som sa teraz zobudil“ riekol som nahlas. Vzápätí mi došlo, že to bola asi najhlúpejšia vec akú som mohol spraviť. No osud bol aj tento krát ku mne zhovievavý – Country riekla s rozžiarenými očami „neboj, nesníva sa Ti, konečne vidíš to, po čom si tak dlho túžil.“ Zrejme to pochopila tak, že sa mi asi sníva, aká je krásna a nemôžem uveriť, že sa mi dostalo tej cti. Po posteli sa skotúľal obrovský kameň z môjho srdca a prerazil podlahu až do pivnice. Country bola náruživá a akčná milenka, dorazila ma keď zapila fajku dvoma decami whisky z nočného stolíka a dožadovala sa ďalšieho predstavenia môjho speváka. Ušiel som v myšlienkach na krásnu otvorenú lúku plnú rozkvitnutých kvetov a nechal svoju telesnú schránku napospas bobrovi...
Čítaj viac...

15. 7. 2007

Šialená

Šialenej preskakovalo. Od prvej správy som vedel, že nebude čosi v poriadku. Písala akoby sme sa poznali tisíc rokov, jej telefónne číslo som mal azda v tretej minúte. Úplne šialená, splašená divá koza. „Pôjdeme ku mne, tam Ťa pomilujem, potom do kina v zadnom rade, dáš mi zozadu, potom na parkovisku v aute...“ začala svojim večerným programom ktorý padol (tento krát) na mňa. Správy posielala tak rýchlo, že bola vopred jasná ich pripravenosť. Zrejme to len kopírovala z pripraveného súboru.

Zväčša takéto typy nemusím, ale mal som narodeniny a tak som si povedal, že by bolo celkom fajn dopriať si nejaký zábavný darček. Musím uznať, že spomedzi toľkých „zábavných slečien“ som si horšie vybrať nemohol. Šialená mi poslala za jeden večer asi sto svojich fotiek a keď som jej nechcel veriť že je to ona, tak sa sfotila nahá pred monitorom s mojím nickom. V tej chvíli som nepochyboval, že jej preskakuje.

„Žeby som narazil na niekoho kto má podobné hobby ako ja, len v ženskom vydaní?“ hútal som pri čítaní jej pikantných správ. „Určite nie,“ prehodnotil som svoj názor keď mi poslala sériu fotiek, ktoré nafotila v meste za bieleho dňa. „Exhibicionistka!“ došlo mi až po pár minútach trápenia. Sen každého pokecového úchyla mi tu vypisuje, že chce ísť do kina. To je nám dnes krásny deň.

Naživo bola presne taká, ako v počítači. Nevypočítateľná, bláznivá. Našťastie to nebola hysterka, nekričala a neobliekala sa vyzývavo ako Katolíčka. Takže celkom ideálna kombinácia, dokonca sa na ňu dalo aj pozerať bez pálenky. Pila fernet a kolu, nefajčila, ale zato pery mala poriadne našpúlené. Možno naschvál. Pod kabátikom, ktorý vyzeral ako zdratý zo všivavej myši mala polopriesvitné tričko, aké nosia technofili na diskotékach. Podotýkam, že pod ním nebola nahá, ale i tak to stačilo na vzbudenie pozornosti v malom útulnom bare, ktorý som dovtedy používal na prvotné stretnutia. Odvtedy ma tam už nevideli.

Šialená sa nepotrebovala opiť aby bola povoľná, nepotrebovala sa ani pekne obliekať aby upútala. Potrebovala sa zabaviť. Mojím šťastím bolo, že u nej bola najvyššia forma zábavy sex. Dala to aj patrične najavo, pozývala ma so sebou na záchod, siahala na mňa pod stolom ako v amerických filmoch nadržané ženy. U nej to bolo normálne správanie, cítil som, že nie som nič výnimočné a že to robieva takto zakaždým.

Cestou do kina sme stretli nejakých jej „známych“, ktorí sa na ňu usmievali tak, ako sa ja usmievam na ženy ktoré som pretiahol. Ak by som ich mal zrátať, tak by mohli tvoriť asi symfonický orchester. Neriešil som však, prečo sa na ňu tak pozerali aj niektoré ženy. Príliš som sa bál, že nás vyhodia z kina. Šialená mi rozopla zips ešte pred úvodnými titulkami filmu, ktorého som nevidel ani začiatok. Našťastie kino bolo takmer prázdne a ona bola tichá, takže sa tam môžem kedykoľvek vrátiť. Teda pokiaľ nemali bezpečnostné kamery na záchode.

Šli sme k nej, v aute sa domáhala fajky, ale nechcel som ohroziť bezpečnosť cestnej premávky všakže. V skutočnosti som už rozmýšľal nad tým, ako z toho vycúvať. Nedalo sa, u nej doma už čakala roztiahnutá veľká posteľ. Boli to moje najzaujímavejšie narodeniny, dodnes mám živo v pamäti ako si tam strčila moje kľúče od auta s tým, že ak chcem ísť preč, musím ich vybrať bez pomoci rúk. Nad ránom, keď sa mi podarilo dostať až k obúvaniu, vyslovila prianie, že ma rada uvidí znova a dúfa, že sa mi jej predstavenie páčilo. Strčila mi do ruky vizitku so slovami : „Nabudúce to nebude zadarmo.“ Nechápal som, až kým som nepozrel na vizitku – eskort servis, privítanie zdarma. Šarmantné.
Čítaj viac...

12. 7. 2007

Kučierka

Cez ani neviem ktoré prázdniny som sa ozval kočke s celkom nenápadným nickom a úplne nenápadnou fotkou. Mala príjemný profil, široký úsmev a úžasne hustú a bohatú kučeravú hrivu. Nevysoká, jednoduchá, prostoreká a decentná pisateľka. Jedna z tých, kde pri tretej správe stíhate uvariť čaj a ako odpoveď príde „hm“.

Na kučierku som začal myslieť až keď som videl v jej albume pár zaujímavých fotiek z kúpeľne. Odhalila tam bez ostychu svoje celkom sviežo vyzerajúce telo a bolo vidieť v zrkadle, že ju fotila žena. To je spravidla neklamný znak toho, že v ceste za tajomstvom ženského lona nefiguruje žiaden bujačí krk, ktorý by môj výlet zrušil. Koketoval som s ňou na hranici vážnosti a dvojzmyslu niekoľko dní.

Na prvom stretnutí sa Kučierka ukázala ako náruživá diskutérka na akékoľvek témy. Dokonca aj na také, o ktorých nič nevedela. Bol to presne ten typ, emancipovanej mladej ženy, ktorá chce ukázať že do všetkého sa vyzná a nie je „len“ žena. Imponovalo mi to, keď mi opisovala priebeh pôrodu jej sestry tak som si objednával ďalšie víno radšej.

Kučierka bola žena činu, pozvala ma k sebe. Nikto nebol doma, bola ako kráľovná v prvý deň kraľovania. Všetko mi poukazovala, všade ma povodila. Mali krásny rodinný dom s kopou zvierat, ktorým som nedôveroval. Dokonca ani interiérový pes vo mne nevzbudil očakávané nadšenie, najmä keď sa pokúšal odhryznúť mi členok. Mal som sto chutí vytrhnúť z plota nejakú obkladačku a zmydliť ho tam bez varovania. Kučierka robila čaj, ja som odolával retardovanej čivave, ktorá si myslela že som asi nový nábytok.

Nutkanie vopchať jej do gágora umelú kytičku prerušila Kučierka prinesením čaju a následným monológom o blahodarných účinkoch čaju. So záujmom a počas jej vyzliekania očami som načúval tajom (tuším) indiánskeho receptu na čaj lásky. Čivava sedela poslušne pri paničke a občas na mňa žmurkla, akoby vedela čo bude nasledovať. Upil som si tak smelo, až Kučierka ostala zarazená: „Ty si ma asi nepočúval, tento čaj je príliš silný a nesmie sa piť takto hltavo.“

Nemal som. Po chvíli mi začalo byť neuveriteľne teplo, porovnateľné s pár hruškovicami pod klobúkom. Dostal som chuť. Ale na všetko. Kučierka si odsosávala z čaju a bavila sa pozorovaním mojich lačných pohľadov. Vedela, že zaberá. Ani neviem ako a bol som polonahý s Kučierkou v jej izbe. Hrala naozaj desná hudba, ale bolo mi to jedno. „Ten čaj si musím zohnať.“ zabľabotal som asi poslednú súvislú vetu, ktorá zo mňa vyšla pred tým najúžasnejším orálom aký som kedy zažil. Brigádnička sa mohla schovať. Kučierka sa prapodivne vlnila v rytme hudby, vtedy mi došlo že má čudesné spôsoby zvádzania, ktoré som si však zamiloval.

Opojený čajom a sexom som prestal vnímať čas a spravil som strašne veľkú chybu. Zaspal som. Zobudila ma retardovaná čivava, ktorá sa tešila z príchodu Kučierkiných rodičov. „Asi si dám spraviť krvný test.“ rozmýšľal som pri hľadaní východu do záhrady...
Čítaj viac...

10. 7. 2007

Katolíčka

Áno presne tak, túto story som pomenoval podľa najvýstižnejšieho pomenovania hlavnej postavy. Študovala teológiu, mala v triede troch katechétov a mala rada zvieratká. Chodila pravidelne do kostola, na spovede a mala silnú vieru v Boha. Ako sa môže niekto tak brilantne dobre maskovať?

Katolíčka sa mi ozvala sama od seba. Odporučil jej ma môj známy, s ktorým som kedysi hrával futbal a študoval s Medičkou. Vraj som talentovaný fotograf. „A nie som?“ Pomyslel si pri prezeraní všetkých, ktoré som kedy sfotil. „Jasné, poď na kávu do mesta, dohodneme sa čo potrebuješ a uvidí sa čo sa dá robiť“, znela moja defenzíva proti katolíckej lige. Hľadal som nejaký ošúchaný oblek a česal som sa na blbečka takmer pol dňa, kým sa mi podarilo vyzerať ako katolík. Síce som nenašiel starý zlatý krížiček na krk, ale aj tak by som ho asi zavesil len na retiazku od umývadla. Radšej som šiel pešo, nebol by som rád keby ma videla tá sympatická blondínka, ktorá so mnou chodieva občas v buse a mám ju v denníku nesplnených prianí.

Predstieral som čítanie novín v letnej záhrade a popri tom pozoroval tváre prechádzajúce okolo s vierou, že ma nik nespozná. Priznám sa, Katolíčku som predtým nikdy nevidel, naozaj som si myslel, že je to nejaká persóna škaredá ako cesta do roboty, keď potrebuje súkromného fotografa. „Čo sa jej do fotokabínky nevojde hábit?“ hútal som si pre predstavovaní mníšky. „Si to Ty?“ ozval sa hlas spoza mojich novín, kvôli ktorému by nebožtíci z hrobov vyliezli.

„No Ty koreň!“ pomyslel som si pri hľadaní spodnej sánky na bruchu. Predo mnou stála dlhá bruneta v riflovej minisukni, asi v topánkach od Pleasera (niečo také) a tričku na ramienka z ktorého na mňa zízali takmer bradavky tých najkrajších prsníkov aké som asi kedy videl naživo tak zblízka. Až mi prišlo ľúto, že som sa tak dlho česal na blbečka. Zažil som pozitívny šok. Podpísalo sa to na mne tým, že som koktal a pozeral jej do výstrihu, teda dojem neškodného blbečka bol naozaj dokonalý. Dohodli sme sa na fotení, exteriérové portréty pre rodinu a známych.

To už som bol v pohode, prešlo pár dní a ja som bol sám sebou. Čo čert nechcel, zažil som ďalší šok. Tento krát prišla oblečená ona za „blbečka“. Bolo teda jasné, že mám do činenia so ženou dvoch tvárí, z ktorej by som chcel spoznať tú prvú. Chvíľu sme fotili žvásty, pózy ako do katolíckeho kalendára. Potom sa vyjadrila, že chce aj nejaké „iné“ fotky. Keď sa začala olizovať a zhodila hábit, či čo to bolo, vedel som že sa vrátila jej pravá tvár.

Fotiť porno profesionálne určite nebudem, všimla si to aj ona pri pohľade na môj postavený „statív“. Od tej chvíle sa prikláňam k názoru, že Boh naozaj miluje všetkých, keďže mi doprial byť priamym účastníkom fotenia. Prehodili sme pár teplých viet, a ako to býva dobrým zvykom, vymrdal som z nej skoro dušu priamo na lúke uprostred ničoho. Vedela to. Už vopred, ešte predtým ako prišla. Povedala mi to až potom, vraj môj kámoš spomenul nielen, že dobre fotím, ale aj niečo naviac. Niečo, čomu neverila a chcela vyskúšať. Milujem katolíčky, najmä keď ležia na krížoch a prijímajú telo pána...
Čítaj viac...

Venuša

Venuša bola skvelá partia. Narazil som na ňu počas zimných večerov, ako odpinkávala chlapíkov na pokeci. Používala zaujímavú taktiku, najprv si ich pripustila k telu a potom sa im vysmiala do tváre. Musel som ju zaujať podobným štýlom, aby sa so mnou vôbec pustila do reči. Pod zámienkou spoločného odpinkávania som sa tak dostal do tímu s Venušou. Tešila sa, že sa našiel muž, ktorý má pre ňu pochopenie.

Mala zmysel pre humor, asi 70 kíl živej váhy a keď sa smiala triasli sa jej prsia. Ešte minútu po tom ako prestala. Vlastne sa jej triasli stále. Bolo jasné, že ani tá najlepšia podprsenka neschová zákony prírody. A to boli len fotky, ktoré mi zaslala v rámci skúšky novej webkamery. Keď som ju prvýkrát videl naživo, mal som zmiešané pocity. Bola o niečo vyššia ako Drobec, podobne krásna do tváre ako Vážna, ale obliekala sa skvelo. Ak jestvujú ľudia, ktorí preceňujú svoju postavu, tak Venuša je určite ich prezident. Dokázala si kúpiť lakované kozačky do ktorých vtesnala svoje malé bacuľaté nôžky, korzet z ktorého keby vystrelil gombík tak prereže kapotu na aute a završovala to líčením ako z Disneyho rozprávky. Chutná, spoločenská knedľa. V dobrom slova zmysle samozrejme.

Pila zásadne whisky, fajčila Lucky Strike ktoré jej dovážali známi. „Ktovie či má samostatný šatník na vibrátory,“ vrtelo mi hlavou keď dopíjala asi piatu whisky a koketne rozprávala o tom, ako jej bývalý urobil osudnú chybu keď si pozval kamarátku do trojky. Mala kučeravé vlásky ryšavo hnedej farby a šarmantne mávala okolo seba rukami. Bol to presne ten typ, ktorý muži (podľa jej slov) milujú na diskotékach. Pila, fajčila, nadávala a bola sexy oblečená. Vychutnával som si každý okamžik, keďže som vedel o jej pláne odísť do Anglicka. Naveky.

Zavolal som ju na pohárik whisky, mal som doma nejakú starú, vzácnu, čo nik nechcel piť. Skoro mi ju vypila aj s pohárom. Nebol to zrovna pokojný večer, od prvej chvíle som tušil, že ani nebude. Ak by som ju mal charakterizovať jedným slovom, tak by to bolo asi „vášnivá“. Hryzla, škriabala, mykala sa a robila neočakávané pohyby, presne také ako si neprajú muži ktorým hrozí infarkt. Dojala ma k slzám, keď chcela spraviť „vrtuľku“ (muž leží a žena sa na ňom točí). Po druhom lakti v žalúdku a nohe zaborenej do kolena som navrhol, samozrejme taktne, či to neskúsime inak. Celý večer bola nadmieru iniciatívna, skúšala rôzne polohy a absolútne ju nezaujímalo, ako sa cíti partner. Teda ak si vôbec všimla, že som tam.

Keď vybrala z kabelky fotoaparát, povedal som že ma bolí hlava a poslal som ju domov...
Čítaj viac...

9. 7. 2007

Vážna

Vážnu som poznal vďaka mojej škole. Študovala o pár ročníkov nižšie, takže nebolo ťažké dostať sa k nej. Jednoduchá zámienka – prenechanie kníh a skúseností starším žiakom pre mladú a neskúsenú žiačku. Svet je plný príležitostí, stačí sa ich len chopiť. Pri prvom kontakte som skoro spadol z nôh, veľmi krásna, upravená, vysoká tmavovláska s vlnitými vlasmi a veľkými očami sa na mňa milo usmievala. Vyzerala ako z kabaretu, takého francúzskeho. Prišlo mi celkom ľúto, že som nemal v ten deň aspoň lesklé hodinky, alebo elegantné topánky.

Pozval som ju na obed, na ktorom som sa dozvedel, že je vážna. Seriózna, strnulá, bez záujmu o tangá a zlo. „Výzva.“ pomyslel som si pri počúvaní jej zážitkov zo svätého prijímania a laškovným natáčaním kúska svojej hrivy na prst. Rozprávala hlboko posadeným hlasom s úplnou zanietenosťou o tom, ako by dievčatá nemali svoje tangá vystavovať na obdiv, rovnako seriózne o sekundu na to preberala politickú situáciu. Rozhodne bola dominantná osoba pri rozhovore, kde som sa len tíško prizeral a vyzliekal ju očami. „Vyzliekaš ma očami?“ riekla pomedzi všetky tie veci, ktoré som dovtedy ignoroval. Ostal som úplne prekvapený, ako to krásne odhadla. „Len do spodného prádla,“ riekol som s úškrnom a odpil si z minerálky.

S Vážnou som písal dlhé týždne, zväčša poobede. Celkom mi to padlo, že nemusím byť do rána hore, ako kvôli Drobcovi. Bolo okaté, že to nebude ľahké, do kariet mi nehral ani fakt, že má priateľa. A tak sa jedného krásneho dňa rozhodla, že ho opustí. Ale nie kvôli mne. „Kvôli mužom, muži sú svine,“ plakala mi na ramene o tretej ráno v bare po šiestom víne. Odprevadil som ju na internát, starostlivo pobozkal na čelo a nechal hygienické vreckovky na rozmazaný make-up. Istý čas zanevrela na písanie, tak som sa uchýlil k osobným stretnutiam pod rôznymi zámienkami. Očividne ju moja spoločnosť prinášajúca dobrú náladu tešila, dokonca aj jej spolubývajúcu som pár krát rozosmial. Myslím že to bola asi tretia, alebo štvrtá návšteva, ktorá ukázala Vážnej pravú tvár.

Vážna bola sama na izbe, zúčastňovala sa akéhosi prieskumu na internete politického charakteru. Nuda. Tak som sa posadil na posteľ a čítal som nejaký pohodený časopis. „Fíha,“ podumal som si keď som našiel erotický test, dokonca aj s jej zakrúžkovanými výsledkami. Bola to riadna bohyňa sexu. Ako sa neskôr ukázalo, bola to pravda. Chvíľu sme sa naťahovali na časopise, potom ma nečakane hodila na posteľ a vyskočila na mňa. „Chcem aby si vedel, že sa to už nezopakuje,“ riekla dravo vyzliekajúc zo mňa zvršky. O niekoľko minút jazdila ako kovboj Zuffalo Blil. Telo mala krásne, v živote sa mi pošťastilo len pár podobných kusov vidieť naživo. Toto som však aj cítil, najmä sťahy pri jej orgazme, počas ktorého mi skoro odhryzla ucho. Skvelú jazdu nočným internátom zakončila lacným „zavolám Ti“, čo prehodila pomedzi obliekanie a návratom k internetovému prieskumu. Chvíľu som ležal a predstavoval si, aké by to bolo s jej spolubývajúcou...
Čítaj viac...

6. 7. 2007

Brigádnička

Brigádničku som spoznal v jednom obchode, kde som v rámci prieskumu pracujúceho ľudu trávil istý čas. Bola celkom sympatická, tmavovláska, tie ja rád. Prihovoril som sa jej po pár hodinách s úsmevom na tvári ako z porcelánu. Z družnej debaty som si na ňu vypýtal email, pod zámienkou zaslania peknej pohľadnice. Ach, aké plytké a účinné. Z emailu som prešiel na pokec, kde som na niekoľko fáz získal jej pozornosť, neskôr sympatie, potom záujem.

Na prvom stretnutí som s ňou rozprával dlhé hodiny pri nejakom slabom nápoji. Musím uznať, pár krát mi vyschlo v hube kým som sa dopracoval k ďalšej fáze. Tou bolo odprevadenie domov cez celé mesto na pešo. Celý čas som kráčal s postaveným vtákom a tváril som sa maximálne nezaujato, nesmelo a dokonca miestami aj placho. To ja rád. Dokonca som jej nedal ani šťavnatú pusu na zadok spredu, ako mi to prebleslo hlavou keď som sa s ňou lúčil vo vchode.

O niekoľko týždňov na to som mal k dispozícii voľný byt, tak som ju zlákal. No čo čert nechcel, prišla mi do toho celkom istá záležitosť, takže som to na poslednú chvíľu zrušil. Lepší malý vrtký vrabec v hrsti, ako nepreskúmaná brigádnička. Tým som si to zrejme pokazil, no neskôr som sa znova dostal k štandartnej rozohrávacej situácii.

Prišla pekne oblečená, doniesla fľašu vína. Zapli sme si film, po chvíli sme prepli ďalší. Ten sme obaja videli, takže sme sa aj rozprávali, pár krát došlo aj k narušeniu blízkosti intímnej zóny ktorej sa nebránila. Po filme som použil starý ošúchaný trik ešte zo strednej, keď som prehlásil že ďalšie filmy nemám napálené a teda musíme sa presunúť do mojej (starostlivo predtým intímne nachystanej) izbietky a sledovať to na počítači. Súhlasila, o niekoľko minút sme boli nahí...

Presnejšie, ja som bol nahý, ona len od pása hore. Viac nechcela, netlačil som, veď na pozadí šiel celkom zaujímavý film. Mala krásne veľké bradavky so zníženým prahom citlivosti bolesti, tak som si ich občas požul. Pekný nežný večer prestriedali dve nádherné a kvalitne prevedené fajky. „Chcem to do úst,“ šepla. Ak by som mal spísať 10 vecí kvôli ktorým žijem, tak toto by bolo v prvej päťke. Potom si ľahla vedľa mňa a dala mi pusu na ústa (uff). Má zmysel pre humor, to sa musí nechať. Dokonca aj počas intímnych chvíľ si zo mňa dokázala skvele vystreliť, až mi zvädol. Asi pôjdem na ďalší prieskum pracujúceho ľudu, brigádničky sa mi celkom páčia, navyše si ich môžete obzerať ako vo výklade už niekoľko dní vopred. A na živo.
Čítaj viac...

5. 7. 2007

Drobec

O Drobcovi je zvláštna story. Paradoxne, stal som sa obeťou omylu, toho istého ktorý používajú ženy na mužov. Ale o tom neskôr. Všetko sa to začalo tradične, keď som z množstva chytených rýb vyberal nejakú podarenú na piatkový program. Drobec ma upútal, to sa musí nechať. Zaslala mi staré fotky, z obyčajného filmu na ktorých vyzerala lepšie ako som si mohol priať. Tento krát to boli fotky v plavkách, z dovolenky niekde na kamenistej pláži. Zafrajeroval som, že kamenisté pláže sú v Chorvátsku, ťažko som zniesol poznanie, že to bolo fotené na Zemplínskej Šírave všakže. Bola nočný vták, nezriedka sa stalo že sa pripojila o druhej nadránom.

Do piatku som to stihol v pohode, s veľkou rezervou, dokonca sa mi darilo mať aj voľný čas, ktorý som efektívne využil na kadejakú neproduktívnu činnosť. Stretli sme sa na Hlavnej, vždy si vyberám frekventované miesta, keby došlo na streľbu alebo útok, aby som sa mal za koho schovať. Som vysoký. Drobec bol zasrane maličký. To bol ten spomínaný omyl. Drobec mi siahala sotva po bradavky, to mala na sebe ešte opätky ako z pornofilmu na ktorých sa pohybovala ako jazvec. Bola zo Žiliny, študovala však inde. Pri rozprávaní sa jej triasli natupírované blonďavé vlásky a nesmelo si zakrývala ústa rukou na ktorej mala cukríkové prstene. “Ach jaj” pomyslel som si pri tvárení sa zaujato keď rozprávala o tom, aké ťažké je naučiť sa pristávanie lietadiel na skúšku. Zaviedol som ju do drahej reštaurácie.

Drobec jedol len mäso. Žiadne zemiaky, hranolky ani ryžu. Objednala si len mäso a aj to nedojedla! Snažila sa tváriť nehorlivo, ale často sa jej triasol hlas od trémy a bolo badať že veľmi nie je na teplé reči. “Ešte nikdy som nestretla niekoho tak seriózneho ako Ty.” zašvitorila s jej malými ústami hlášku z ktorej mi nebol celkom jasný jej význam. Až kým ma nechytila za ruku a nepozvala na internát.

Internát bol ďaleko preďaleko, pomaly som vyhladol keď sme tam došli. Vo vedľajšej izbe som už počul chichotať sa kamarátky. Tváril som sa že mi to nevadí. Ale keď na mňa drobec vytiahol pripravenú kameru tak mi nebolo všetko jedno. Po chvíľke naťahovania sa kamera odložila a vo vedľajšej izbe utíchol smiech. Žeby spojitosť?

Vzhľadom na to, že drobec mal senzačných 42kg odhadujem, dali sa s ňou robiť výborné akrobatické psie kusy. Cítil som sa silný keď som ju držal za nohy dole hlavou, a cítil som sa veľký, nielen keď som Drobcovi priľahol obľúbený svetrík z ovčej vlny veľkosti XXS. Drobec kričal ako divá sviňa, bolo jasné že sa potrebuje predviesť pred obecenstvom číhajúcim vo vedľajšej izbe.

Nepáčilo sa mi. Tak som po pár hodinách zmizol preč, samozrejme za sprievodu pískajúcich a tlieskajúcich internátnych poslucháčok. Neprekvapilo by ma, keby som si nevšimol… hm kurník šopa, veď celý čas bol otvorený notebook a neverím že nemal webkameru. Cítim sa trápne, musím si nájsť niečo veselé na rozptýlenie…
Čítaj viac...

4. 7. 2007

Medička

Medička bola príliš opatrná, možno však povedať, že nie tak ako by si priala. Pochádzala z Vranova, spoznal som ju pred pár mesiacmi. Hodil som do pléna chatujúcich tradičnú hlášku, na ktorú sa mi už pár rokov chytajú celkom dobré ryby a ona bola jednou z nich. Bola príliš nadržaná, skoro odhalená. Za pár hodín som už mal v počítači jej fotky, ktoré boli porovnateľné s pornom. Síce nie, bolo to porno. Vzrušujúce, najmä predstava že nemusím toľko písať a presviedčať niekoho o tom, aké víno je lepšie piť pred sexom. Stretol som sa s ňou pár dní po prvom kontakte, ešteže som neprišiel v drahých šatách, pretože tie lacné na mne roztrhala. Zrejme v zápale vášne. Švihnutá. A nebola ani pekná. Ale čo už, aj tak som mal doskladané puzzle a nechcelo sa mi ísť ďaleko z domu. Celkom som si to užil, až na tú časť, kedy mi vrazila prsty do zadku a kričala niečo, čo si nepamätám keďže som ostal viac prekvapený ako keď som sa dozvedel aký je rozdiel medzi sexom a milovaním. Medička bola náruživá a neromantická. Navyše bola moletnej postavy, ťažko sa jej naozaj zvrhlým chutiam bránilo.

Po pár týždňoch regenerácie a rôznych aktivít som sa odhodlal navštíviť ju druhýkrát. Po krásnej masáži ktorú mi poskytla som sa dozvedel že mám zlé držanie tela, ukázala mi presne, ktoré svaly mám nadbytočné a kde všade sú moje nedokonalosti. Potom vytiahla zo šuflíka vibrátor asi ako nôžka od stoličky a ja som takmer zamdlel. Predviedla mi „úchvatné divadlo“ ktoré by som pri troche nadsázky mohol nazvať aj Miznúca nôžka od stoličky. Len som čakal kedy si ju strčí do jednej dier(k)y a vytiahne z druhej. Nič iné by ma totiž v ten večer neprekvapilo. Ach ešte predsa niečo. V úvode mojej návštevy, keď som ležal polonahý na posteli nás navštívila jej kamarátka. Vraj sa mi bude páčiť. Z ničoho nič sa v strede akéhosi filmu ktorý sme pozerali rozleteli dvere v ktorých sa objavila naozaj veľmi škaredá baba, štvorky kozy a v ruke chlieb s masťou. „Ahoooj, ja som Blažena“ riekla celá vysmiata bozkajúc ma na líca tak šťavnato, až som si nestihol uvedomiť v čom je problém. Ona vám celkom nonšalantne dala bozk polonahému mladíkovi na obe líca pri žraní chleba s masťou a cibuľou! Zvyšok večera mi páchli líca po cibuli, čo však medičke vôbec neprekážalo, keďže sa venovala mojej dolnej časti tela omnoho viac ako hornej. To však zasa neprekážalo mne.

Po tomto strastiplnom zážitku som sa už neodvážil na ďalšiu návštevu. I keď mi prišlo pár úprimných a akčných pozvaní. Skončila školu, dostala byt a odišla preč z mesta. Mne ostalo pár skvelých fotiek, spomienky a občas mi príde SMSka či sa nezastavím.
Čítaj viac...