28. 11. 2007

Receptár - Ako vyvolať potrebné emócie?

Najčastejší problém s ktorým sa stretávame pri komunikácii s ľuďmi je zvládanie emócií. Akýkoľvek sled udalostí je závislý od toho, čo daná osoba pri rozhovore s nami pociťuje. Pri balení je dôležité vytvárať také emócie, ktoré nútia ženu do záujmu, ktorý by inak nepociťovala.


Vychádzam z predpokladu, že nikomu sa nechce študovať psychológiu, pramálo z vás ovláda Seligmanovu teóriu pozitívnej psychológie a vôbec – chceme len rýchly akčný a spoľahlivý návod na to, ako čo najefektívnejšie zasunúť. Poďme sa hrať s ľudskou dušou...

Existuje niekoľko emócií, ktoré považujeme za priaznivé pri komunikácii s dievčaťom. Napríklad šťastie, spokojnosť, pohoda, optimizmus, zvedavosť...

Šťastie
Nechať ženu vyhrať v sedme, alebo predstierať, že ste ju zachránili pred nehodou je celkom obyčajný prístup k umelému vyvolaniu pocitu šťastia. Naplniť jej túžby je rafinovanejší spôsob, ako si u nej vytvoriť ilúziu šťastia. Napríklad doniesť kvet, prísť načas, navrhnúť nakupovanie, nebyť žiarlivý, byť pozorný. Pri vytváraní dojmu šťastia je potrebné byť dobrým poslucháčom a vedieť, čo danú ženu šťastnou robí. Poznám 2 druhy šťastia, a to dlhodobé a krátkodobé. Spomínané detaily tvoria šťastie krátkodobé, pocit uspokojenia môže dodať tabuľka čokolády podaná v pravú chvíľu, alebo masáž chrbta po namáhavom dni.

Dlhodobé šťastie je náročná záležitosť. Ak však potrebujeme len rýchly sex, nemusíme sa ním zaoberať. Ak chceme viac, uvedomme si, že šťastie by sa malo dávkovať v takom množstve, aby sa človek necítil previnilo. Samozrejme, kupovanie šperkov, kožuchov a podobných vecí mnoho žien nedoceňuje, ale ide len o čisto teoretickú úroveň. Ak by sa ktorákoľvek z nich mala každý deň budiť s novým kožuchom, neverím, že by sa nedostavil pocit viny. Dlhodobé šťastie nie je teda nič iné, len postupné dávkovanie krátkodobého.

Spokojnosť
Nájsť u niekoho spokojnosť je náročnejšie ako vytvoriť šťastie. Tá totiž je širší pojem a často závisí od minulosti a emócií, ktoré sa k nej vzťahujú. Ak kočka nespraví v ten deň skúšku, spokojná bude až kým sa jej nepodarí napraviť to. Šancou na dosiahnutie spokojnosti býva preto odvrátenie pozornosti od jej minulosti, i keď krátkodobej. Ak by som nespravil skúšku a prišla by za mnou sexy kosť s ponukou na tanec, tak by mi to isto pretlo negatívne myšlienky. Ale, musela by ma udržiavať vo svojej moci tak, aby som počas ticha nezačal uvažovať o skúške.

Pohoda
Vyvolanie pohody je celkom jednoduché, ak sa trocha staráte o svoje okolie a pozorujete ho. Pohoda sa skladá z emócii ktoré momentálne prežívame. Teda ak sme na mieste ktoré máme radi, máme dobrú náladu, a napĺňajú sa naše očakávania, tak sme v pohode. Ako dosiahnuť pohodu u zvádzanej ženy?

Musíte mať informácie. Či už odpozorované, alebo vypočuté. Ak niektorá kočka drží v ruke za poslednú polhodinku tretie víno, asi by nebolo pohodlné, ak by ste jej prišli ponúknuť džús. Ak sa baví tancom, nečakajte že ju zastihnete v pohode za barom. Pozorujte čo ju baví, prípadne ak to nestihnete, tak z úvodných viet skúste vyčítať, čo by ju baviť mohlo. Napríklad „Prišla som sem s kamarátkami, ale je tu nuda!“ vám dáva šancu vysloviť sa ako „tiež som sklamaný, neskúsime s tým niečo spraviť?“. Tu by som rád podotkol, že vo vete som využil formu zvedavosti, ktorá je príliš dôležitá.

Zvedavosť
Človek je tvor prirodzene zvedavý a preto keď vidíme alebo počujeme niečo, čo nás zaujíma, bežíme za tým. Niekto rýchlejšie, niekto menej. Pri konverzácii používajte neurčité vyjadrenia, ktoré podnecujú ľudskú zvedavosť ako „niečo s tým spravím, poznám jedno miesto, myslím že to vieš“ prípadne nedokončené vety typu „... to radšej ani nevyslovím, ...toto nepoviem, ...ostane záhadou, ... a potom.. radšej nič, to by sa Ti nepáčilo“.

Lákadlom na zvedavosť je premýšľať o danej osobe tak, že to vyslovíte nahlas. „Myslím, že si určite obľúbená...“, prípadne „verím, že tu nie si prvý krát“, „máš určite rada Beátu Dubasovú..“ a obdobné otázky, či už pozitívne alebo negatívne končiace sa stále tou istou odpoveďou „Prečo?“.

Záverom
Udržanie pozornosti býva častým problémom, najmä z dôvodu nesprávneho odhadu situácie. Chce to chvíľku času, pozorovania. Odhadnúť niekoho na prvý pohľad je náročné, no ak ho vidíte viac krát, počujete rozprávať, prípadne poznáte jeho záujmy, tak určite nájdete niečo, čím ho zaujmete. Máte nejaké otázky? Pýtajte sa.
Čítaj viac...

20. 11. 2007

Smejivá

Pomenoval som ju smejivá v momente, keď som jej podal prvý krát ruku a po predstavení sa začala smiať. Smejivá je presne ten typ, ktorý ľuďom v spoločnosti vadí a stránia sa jej. Myslel som že je ešte panna. Mala vyrehotaný ksicht, bradavicu pod nosom a úzku pindu.

Smejivá bola otrasný typ spoločníčky do mesta. Zbalil som ju preto, lebo sa smiala každému môjmu vtipu. Keď to spravila prvý krát, tak som myslel že po mne buď ide, alebo je to jej prvý vtip v živote, ktorý počula. Potom som zistil, že je to jej životný štýl, ktorý som znenávidel pri druhom pohári vína.

Mala 19 rokov, musel som kvôli nej skoro vstať a kupovala si falošné značkové oblečenie. Smiala sa ako divá sviňa takmer v každej druhej vete. Najhoršie, a možno šťastie, bolo, že nepila žiaden alkohol, nefajčila. Skrátka, žiadna neresť, ktorou by mohla ventilovať svoju infantilnú povahu. Jej úsmev mi bol príjemný prvých 7 sekúnd, kým som nezistil, že je to štandardný výraz tváre a úsmev ešte len príde.

U nej doma sme sa váľali chvíľu na posteli, prekypovala nežnosťou a možno preto som ju toleroval. Dokázala ma škrabkať celé minúty bez únavy. „Pustíme si muziku,“ riekol som po jej asi osemnástom nevydarenom vtipe, aby som nemusel počúvať zážitky z jej husacieho života. Bola opatrná, mladá a neskúsená.

Keď som jej vložil ruku do lona a zistil som, že mi ňou prejde ledva jeden prst, pomýšľal som na to, že je panna. Nebola, mala ju tak úzku, že by do nej vajce nevošlo. Ešte som sa na to špeciálne pýtal, odpoveď – ako inak, bola hurónsky smiech s rukou zakrytými ústami, aby mi zo zubov nekvapali sliny do tváre.

Mal som celkom dobrý deň, akurát mi trošku doobeda tiekla krv z nosa. Uvedomil som si to až vo chvíli, keď som sa k nej pritúlil a v momente odtiahnutia som jej na líci zanechal kvapku krvi. Začudovane som sa zatváril, čo Smejivá samozrejme pochopila ako podnet na ďalší rehot. „Oukej moja, tak sa len smej,“ podumal som si pri pohľade ako sa rehoce s krvou na líci.

Nakladanie Smejivej prebehlo v troch fázach – rehot, zásun, ticho. A teda, prvá fáza bol môj rehot, keď som zistil ako neštandardne je vyholená. Neviem či poznáte pojem „cyklón“ u mužov. Jedná sa o bradu, ktorá je zhora oholená, len čeľusť zospodu je zarastená. Smejivá mala bosé lono, no z podvozku by sa dali vrkoče pliesť.

Fáza dva, zásun. Priatelia, do takej malej pišule sa nedá ani telefón odložiť. Takže trpezlivo som sledoval jej elasticitu, čo sa nakoniec ukázalo ako takmer celodenný program. Oceňujem, že sa aspoň tu nesmiala. Mala fantastické telo, riťku takú maličkú, že keby sadla na sto korún, tak jej ešte 50 spod zadku vidno. Do jednej ruky obe polky.

Fáza tri, ticho. Šiel som od nej v autobuse sám a zabudol som handsfree...
Čítaj viac...

18. 11. 2007

Slza

Slza bola milá osoba. Pred pár minútami odišla, rozhodol som sa, že ju rýchlo pripomeniem, pretože je to jedna z tých, na ktoré sa druhý deň sotva pamätám. A to som nepil. Teda dnes nie. Cítim sa vyfajčene, prázdno a hrá mi Beethoven. Nalievam si pohár whisky, len tak, sám pre seba...

Ľad v poháriku mi praská pod návalom zlatistej whisky. Mám uvoľnené nohy, preležanú posteľ a prázdne brucho. Keby som fajčil, tak si dám cigaru a dívam sa do stropu ako unikajú obláčiky dymu ako nepríčetný. Celkom pekný úvod.

Slza je vysoká tmavovláska s krátkymi vlasmi v kontičke nalakovanými tak silno, že mi skoro porezala tvár, keď sa okolo mňa obtrela prvý krát. Nosí vysoké kovbojské čižmy, krátku chlpatú bundičku a miluje môj zmysel pre humor.

Slzu som zbalil na pokeci pred niekoľkými dňami. Mal som celkom dobrý deň, prišiel som domov a vybral som si náhodnú užívateľku, ktorá sa smiala tak, akoby chcela dnu. Bingo. Pár teplých viet, nejaké triky o tom a o tom a hotovo. Slza nebola ťažká, myslím že je jedna z tých dvadsín, ktoré sa nechajú pretrtkať bez citu a ešte aj celkom dobrovoľne. Len preto, že chcú.

Zavolal som ju k sebe domov, mám dnes voľný byt, nikde nikto okrem môjho imaginárneho psa Huga. Ale ten dnes spal. Takže vrátim sa k Slze. (Hm, tá whisky ma celkom berie, načúvam pukajúcemu ľadu) Pozval som ju k sebe na film, ale pokazila sa mi premietačka. Heh, klasika. Takže sme museli ísť ku mne do izby. Slabšie povahy prestanťte čítať.

Po úvodnej ťahovej stratégií a oboznámení sa so všetkými mojimi dvoma erotogénnymi miestami Slza spravila taký špeciálny ťah, ktorý som ešte nevidel. Vyzliekla ma jednou rukou z trička skôr, ako som stihol kýchnuť! Kým som si uvedomil čo sa dialo, Slza na mne sedela a moju nahotu triasla zima.

Tento príbeh nie je smiešny, je dojímavý. Slza sa preto volá slza, pretože pri dosiahnutí orgazmu sa začala chvieť ako pes pred sraním (ozaj citlivé prirovnanie, dík drahá whisky) a potom sa rozplakala. Nepamätám aby som šukal s takou chuťou, ale keď máte pod sebou ženskú, ktorá plače od šťastia a jej orgazmus trvá niekoľko desiatok sekúnd, tak skrátka musíte. Keď mi však zmočila radostným plačom posteľnú plachtu, tak som radšej prestal. Hold, ľudia sú rôzni, idem si po ďalšiu whisky...

Dnes to bola slabá story, ale silné emócie. Keby som bol citlivý tak vás rád oboznámim s detailmi, no idem radšej zlomiť nejakú železnú tyč na Hugovi... má strážiť leňoch tlstý.
Čítaj viac...

16. 11. 2007

Receptár - Rozosmievajte

Pri písaní na internete sa často musíte spoliehať len na svoje slová, občas môžete atmosféru dotvoriť nejakou fotkou, prípadne vtipným grafom. Síce, vtipný graf... Tak či onak, dôležité je, aby osoba s ktorou komunikujete prežila niečo nezvyčajné a to nehovorím o duchovnom orgazme pri čítaní veršov...

Pri písaní sa snažím o to, aby dievčence, či už sú tupé ako podošva od galoše, alebo vysoko sofistikované ako Mon, boli príjemne prekvapené. Nenútený štýl sa naučiť nedá, no celkom v pohode môžete zvládnuť pár ťahov, na ktorých môžete postaviť svoj dar rozosmievania.

Humor
Je ťažké byť vtipný ak ním nie ste v reálnom živote. Ak máte emocionálny rozsah ako kameň z potoka tak tiež. Ani článok o humore vám nemusí pomôcť. Rozosmiať môžete dvoma spôsobmi:

  1. byť smiešny – ľudia sa pri vás smejú, ale len preto, že ste smiešny. Máte rečovú vadu, fyzickú chybu, mentálne poškodenie. Alebo len vyzeráte ako vyvracaný rezanec.
  2. byť zábavný – ľudia sa smejú kedy chcete, rozprávate príbehy, vtipne reagujete. Zábava je niečo, čo nikdy neprestane baviť.
Stačí si vybrať. Berte do úvahy predpoklad, že so smiešnym na večeru ženy nepôjdu. Postaviť komunikáciu na sérii blbých a krátkych vtipov ktoré ste počuli ráno v rádiu je síce plytké, povrchné a trápne ale ... zaberá to :D Čuduj sa svete, často sa stáva, že daná osoba s Vami ráno nepočula rádio. Áno viem, písal som o tom že je potrebné sa zamerať na situačnú časť. Ale nie každý to dokáže. Pozrime sa na pár tém, ktoré sa zdajú ľuďom zábavné:

Zvieratká
Ich fyziognómia ich predurčuje ako aktérov tých najrozmanitejších rozprávaní... začiatky príbehov typu „Ide motýľ na gazíku po púšti...“ alebo „Medveď kúpil garnižu a stretol zajaca...“ sú často celkom dobrým úvodom k tomu, aby si slečna predstavila, ako môže taký motýľ šoférovať gazík. Keď k tomu pridáte „visí mu cigareta z huby a spadne mu na nové rifle“ tak by nemal byť problém.

Slovné hračky
Tu je dôležité, aby ste ovládali jazyk v ktorom píšete. Aby ste zo slov dokázali vychytiť buď dvojzmysel, narážku, alebo ich rozdelenie. (Ne)chcem uvádzať príklady. „Ahoj, ja som Mišo. Ahoj, ja som nasratá.“ Gramatických hier je kopec a množstvo z nich je závislých od situácie priamo, tieto sa veľmi nacvičiť nedajú. Jedine ak, zbierajte si vtipné frky do textového súboru a majte ho otvorený pri písaní. „Naozaj on? My dvaja máme spoločné len číslo 150, teda jeho výšku a moje IQ.“

Fikcie
Pozvite ju na čaj a potom jej napíšte trebárs „Jurgen, Matilda... posadajte si, porozprávam vám ako som vašu mamku uhovoril na prvý čaj s afrodiziakami. Bolo to v období kedy ešte nevedela že sa do mňa zaľúbi...“. Fikcia spoločných (a často práve vďaka vám dementných, nepodarených, alebo akokoľvek inak smiešnych) detí celkom funguje. Musíte si vedieť spraviť srandu zo seba. Fikcia o žijúcich biblických postavách je tiež fajn, ale tu pozor, viera je často krehká téma. „Mojžiš? Jasné, minule sme ho videli nakupovať v Humennom, keď parkoval auto tak narazil do stĺpa, lebo sa mu zamotala sutana do pedálov.“

V receptároch sa vždy nájdu návody ktoré sú užitočné a ktoré nie. Ak vám tento článok nič nedal, tak skrátka čítate zlý receptár. A ak vám niečo dal, tak o mne dajte vedieť ostatným aby som mohol baliť dievčatá na to, že som populárny autor.
Čítaj viac...

7. 11. 2007

Právnička

Tak na tento článok som sa tešil niekoľko dní. O právnikoch sa hovorí, že sú to bezcharakterné hovada. Čo sa hovorí o právničkách? Chladné, pyšné a povýšenecké. Od dnes ich budem milovať určite viac ako do zadočku. Vitajte v príbehu o Právničke, ktorú som si zaľúbil na prvé oliznutie.

Pokec je mocný nástroj skrývajúci prazvláštne typy osobností. Ak nerátame mňa samozrejme. Dnes budem skromný, venujem všetok svoj očarujúci šarm a sebachválu na charitu. Nech si Ježiš zaobstará novú služobnicu, pretože táto ho veľmi nepočúva. Ak niekto v neho verí, tak nech sa k nemu aj správa s úctou. Nedá sa aj srať, aj na husliach hrať.

Právničku som poznal niekoľko dní, kým som si uvedomil, že z nej spravím výzvu pre samého seba. Oplývala klasickými vlastnosťami, aké sa predpokladajú u právnika. Bola chladná ako pomsta, uštipačná ako zmija a voňala tým typom Oriflame, ktorý sa snáď vyrába už od vzniku spoločnosti. „K takej kočke sa ťažko dostať, na to treba rozum,“ pomyslel som si pri tom, ako mi otiahla ruku z pása pri sledovaní už spomínaného Walk to Remember.

Blondína prirodzenej farby, možno inteligentná, ale neopatrná. Veľké oči jej možno robila silno utiahnutá gumička v cope beztak krásnej hrivy. Keď som ju uvidel na druhom rande tak sa rozžiarili aj moje oči, no moja gumička ostala v krabičke vo vrecku saka. Zatiaľ. Po chvíľke tlachtania o tom aká chce byť úspešná a zamilovať sa, som ju prerušil pozerajúc sa na jej odev slovami: „Máš dobrý vkus.“ Pousmiala sa. „Ďakujem,“ odvetila maximálne neskromne. „...Ako štetka,“ dopovedal som v mysli.

Čižmičky ako vojaci za Uhorska, zlatý opasok, korálky, veľké náušnice, sexy zadoček, plné prsia, jahodovým leskom potreté pery. Celkom príjemný zjav zaváňajúci vidiekom a jednoduchým tokom myšlienok, ktoré sú ľahko regulovateľné a ovplyvniteľné. Nepila. Ani ja, netrebalo. Mala voľný byt, naozaj som veril že Walk to Remember nemá pokračovanie, ktoré si hodlá pozrieť.

Právnička sa smiala očami a snažila sa so mnou komunikovať prostredníctvom narážok, z ktorých rýchlo cúvala. Toto cúvanie malo zrejme spojitosť s jej požiadavkou zasunutia do zadočku. „Ach jaj, vlkov šťastný deň...“ pomyslel som si pri ťahaní ju za vlasy a rozmýšľaní nad tým, ako budem s prázdnym mieškom písať dnes článok.

Ako som si tak uvažoval s vtákom v Právničke ktorá podivne stonala, obzeral som sa po tej krásnej miestnosti vyzdobenej plagátmi s Ježišom. Citáty, farby, láska. Úplne ma to dojalo, takmer som mal chuť kúpiť si kňazskú reverendu, obliecť si ju a ísť sa opiť do mesta a potom baliť dievčatá na diskotéke na biely límec.

Po súloži do tretej najväčšej diery jej tela som už začal aj čítať tie texty v obrázkoch, keďže koncepcia článku sa naplnila a mne neostávalo nič iné, len nájsť jeho ukončenie. Právnička ničím neprekvapila, bola prakticky predvídateľná od prvej pusy tesne vedľa jej bradavice na líci až po posledné „vau, to bolo krásne“. A krásno? „Nie krása rozhoduje o tom koho milujeme ale láska rozhoduje o tom kto je pre nás krásny.“ Diki Ježiš.
Čítaj viac...