19. 12. 2008

Vianočná úvaha

Sú to už vaše druhé Vianoce s Pokecológom. Čas pozastaviť sa nad uplynulým rokom, spočítať v notese počet pretiahnutých holiek z pokecu, pozrieť denník nesplnených prianí, urobiť si rozpis ďalších prác, pochváliť sa a sťažnosti vynechať.

Uplynulý rok sa niesol v znamení niekoľkých zmien. Ako každý iný. Prečítal som si svoju minulovianočnú úvahu, aby som videl či som spravil nejaký krok vpred. Zero. Pohľaďme spoločne na moje minuloročné prianie:

Elegantná, moderná tmavovláska. Nemusí mať veľké kozy, ani vždy pripravený pekáč kedy si zažiadam. Stačí raz za dva-tri dni. Takých sú však stovky...


Toho roku som sa k stovke ani až tak nepriblížil ako som pôvodne chcel, no môžem povedať, že som stretol pár zaujímavých vnútorne krásnych holiek. Tú výnimočnú, ktorá si teraz číta tieto riadky a smeje sa svojimi jebavými očami pozdravujem ;-) Neviem čím to je, ale už sa mi nedarí tak rýchlo oblbnúť 16ročné žaby, pretože strácam prehľad o tom aké korálky sa nosia, ktorý muzikant je teraz idol a kde majú lacnú marihuanu.

V priebehu uplynulého roka ma kontaktovalo 96 ľudí na ICQ, stránku navštívilo 71 364 návštevníkov, ktorí si pozreli 280 tisíc stránok môjho blogu. Veľa? Málo? To nechávam na vás. Za tento rok napísali o mne jeden článok, ja som napísal len 14 článkov a sťažnosti o ich nedostatku mi chodia dodnes. Teším sa im.

Dovoľte aby som si poprial krásne Vianoce strávené v žene, veselého Silvestra v inej, Nový rok v jej sestre, skrátka nech to bude naďalej pestré... Inak, aj mňa naštívil Ježiš a vykúpil vás, alebo ak chcete nechal mi pre vás darček - od tejto chvíle bez reklamy.
Čítaj viac...

5. 11. 2008

Vyrovnaná

Občas sa vám podarí stretnúť dievča, ktoré presne vie čo chce. Ak máte šťastie, chce sex. Tento typ presne vie, že jedno hltnutie z nej priateľku neurobí a vie aj to, že nemôžete u nej prespať, lebo máte ranné stretnutie s klientom. Veci sa dejú...

Poznal som ju dlhšie, no nie tak dobre, že by som mal zapísané jej periódy v kalendári, ale zas nie tak zle, že by som nevidel jej nahotinky v emaili. Vyrovnaná bola typ láskavej mrchy. Vyzerala vábne. Bola urastenej vysokej postavy ako vykrývač GSM signálu, dlhé vlasy gaštanovej farby ktoré si stále prehrabovala, iskriace oči plné provokácie. Akurát mala väčší nos, takže ak by ste jej chceli doňho vložiť ceruzky a tresnúť jej hlavu o stôl, neuspeli by ste kvôli veľkej vôli nosných dierok z ktorých by ceruzky vypadli vždy skôr.

Čím viac som s ňou strávil času, tým viac sa mi páčila. Sexuálne chute sa po nociach točili okolo Vyrovnanej, ak by som ju v našich pisateľských úvodoch stretol, moja pravá ruka by kričala „Mama!“. Áno aj moje telo býva niekedy väzením pre spermie, no ako správny kamarát im občas podám pomocnú ruku.

Vyrovnaná mi dala jasne najavo, že nie je hlúpa nalpa ktorá sa nechá uchlácholiť sladkými rečičkami. Písali sme asi dva týždne, kým sme sa dostali k tomu, že v ten večer ideme na rovnakú diskotéku. Samozrejme že som tam nemal v pláne ísť ;-) Ale keď schválila naše prvé stretnutie, usmial som sa na monitor ako mníška s otrasom mozgu.

Na diskotéky sa dievčatá vedia vystrojiť niekedy viac ako na karneval. Toto nebol ten prípad. Šarmantnou kombináciou sukne, pančúch a vysokých čižiem si ma získala. Bola tak očarujúca, že som chvíľku ľutoval, že som ju nemal za predka. Jej prsia sa asi báli v tme, pretože ich mala pomerne dosť odhalené, čo umocnilo celkový dojem.

Po pár drinkoch pri bare sme začali mať neuveriteľné témy na dialóg. „Boja sa podľa teba ženy, že im cez deň chcú ukradnúť posteľ a preto ju celú pozakrývajú vankúšikmi a plyšovými hračkami, aby ju nebolo vidieť?“ zašvitoril som z päty. Odpoveďou mi bola vyprsknutá vodka s ananásovým džúsom od smiechu v mojej pokecologickej tvári. Štípe to.

Keď sme prišli k nej, nesvietila. Všetko po tme, pre ňu pohoda, pre mňa smrť. V cudzom byte som si pár krát narval malíček na nohe do neidentifikovateľných kusov nábytku, raz som si tresol hlavu do otvorených dverí. Jej kozenky sa museli v tej tme vážne prestrašiť, lebo sa hneď rozbehli schovať do mojich dlaní. Vyrovnanej bolo úplne jasné, že v ten večer objaví novú oktávu.

Často sa mi stáva, že premýšľam aj tam, kde netreba. Takže si tak hudiem po tme ako potmehúd, ošahávam ju, rátam znamienka na chrbte, analyzujem oholenia, nastavujem uhol dopadu... technika predsa robí majstra. Keď tu zrazu majster tesár sa utol. Nedopatrením, možno tmou, možno ňou... strčil som ho o poschodie nižšie. Zvýskla a ja som sa od strachu skoro sprdel. V takejto situácii si prajete byť na strane čitateľa príbehu, nie jeho aktéra.

Ona však vôbec nezvýskla zle! Páčilo sa jej to, ostal som síce zaskočený, ale budiš. Zvyšok večera sa teda niesol v znamení ritných radovánok. Čakal som, že vyvrcholením bude zasvietenie v miestnosti sprevádzané búrlivým potleskom spolubývajúcich, ktorí sa schovávali celý čas v tme s infračervenou kamerou. Nestalo sa tak, vyvrcholením večera bol harmančekový obklad na jej zvierači. Veru, ženy sú ako tenisová raketa – nájdeš si nejakú dobrú a používaš ju kým sa nerozpadne. A potom si zaobstaráš druhú...
Čítaj viac...

6. 8. 2008

Výška

Výška mala niečo po osemnástke, prirodzene kučeravé ryšavé vlasy a nekonečne dlhé nohy. Keď sa smiala, tak sa všetkým mužom v jej okolí zduril miešok, keď chodila, robila prievan v myšlienkach. Výška bola nekomplikovaná osôbka, ktorá sa dala nahovoriť takmer na čokoľvek.

V úvodných fázach nášho zoznamovania sa javila ako svätuškárka, ktorá ma takmer pozvala na chrámové spevy a následnú schôdzku na fare po omši. „Katolicizmus je ako epidémia,“ behalo mi hlavou, keď som si uvedomil že je to veľmi populárny štýl, ktorý snáď dobieha len EMO. Niektoré vysoké ženy sú typ „zvonili ste pane?“. Táto bola presný opak – krehká s jemnými rysmi tváre.

Výška, ako som už naznačil bola krásavica na pohľadanie, mala 187 centimetrov a kučeravé vlasy jej siahali po prsíčka č. 75B. Jej hladké a štíhle nohy sa končili sexy chodidlami, topánočky 42ky pripomínajúce vaničku pre novorodeniatka. Aspoň nemusela v zime kupovať lyže. Nenosievala však opätky, nechcela si udierať hlavu o zárubňu a pozerať mužom do výstrihu.

Jazyk mala dlhý ako keď stúpnete chameleónovi na nohu kričiacemu od bolesti „pomóóóóc priatelia chameleóóóni!“. No na reč bola opatrná, na prvom stretnutí z nej vypadli zo štyri vety rýchlosťou srania tehly. Musel som ju osmeľovať vytváraním zábavnej atmosféry.

Takže keď prišiel čašník a spýtal sa „prepáčte, máte rezerváciu?“ tak som s nahnevaným výrazom v tvári oponoval „prepáčte, vyzeráme snáď ako indiáni?“. Usmiala sa, on nie, pokračoval „ten stôl je však obsadený. pane“. „Mne ho netreba, zoberte ho a doneste druhý,“ pokračoval som vo veselom duchu na hranici s drzosťou. Výška sa náramne prestrašila. Musel som jej vysvetliť, že čašník je môj spolužiak zo základnej školy a doberáme si tak každú návštevu s ktorou prídem na večeru. Na druhé rande som ju pozval do prírody, kde sme popri pikniku pokrstili jej zvierač. Môžem zhodnotiť, že toho pove-dala pomerne dosť.

Výhody nakladania vysokej ženy by som zhrnul takto:
- keď svieti slnko, poskytuje väčší tieň
- ak sa povracia tak jej nohavice sú dlhšie a pri utieraní nasajú viac tekutiny
- ak ste menší, namiesto tváre jej vidíte kozy
- ak roztiahne nohy, vojdete sa medzi ne aj dvaja vedľa seba
Čítaj viac...

23. 7. 2008

Predavačka

Mala veľmi krásne oči, ktoré jej nepasovali k zvyšku tela. Smiala sa tak diskrétne, ako keď rehoľná sestra prdne na omši a písavala po nociach. V lete brigáduje v jednom butiku so šatami, kde si ju môže ktokoľvek obzrieť ak si prečíta jej profil a nájde jeho meno. Nebystrá, pekná a trošku chlípna.

Zoznámil som sa s ňou nechtiac, keď som sa preklepol v nicku kvôli novej myške. Napísal som „čau, čo zajtra?“ svojmu známemu a ona odpísala „budem v práci ako stále“. Takže som neváhal a povypytoval sa na prácu, na záujmy a všetky tie veci ktoré robia muži keď obletujú ženy. Písali sme len pár nocí, vykľula sa z nej celkom podarená čubka.

Ako veľa podobných predavačiek v obchodíkoch so zafarbenými odumretými rastlinami a zvieracími kožkami rôznych tvarov a farieb, aj táto bola pohľadná. Mala chémiou zničené, no dobre vyzerajúce vlasy svetlejšie ako pena na pive a dobre formovanú postavu. Gajdy mala statočné, už som sa videl ako ich nadúvam, a riťou prešla v pohode cez 90tky dvere.

Najviac som sa v duchu chichotal z mihalníc. Boli to také nalepovacie, ako keby z prílohy Káčera Donalda pre deti. Inak ak to niekedy uvidíte na žene, z mojich neskromných pozorovaní vyplýva, že ide o znak promiskuity. Možno zhoda náhod, ale Predavačka bola presne ten typ s jebacími očami a našpúlenými perami ku ktorým stačí priložiť...

Predavačka bola taký pohodový typ, ktorá keď si vypila, tak začala mať oplzlé reči, nenápadné dotyky rukami a keď žmurkala tými vejármi tak plašila muchy. Mala podmanivý hlas ako Dagmar Brisudová a vedela dobre šermovať jazykom. „Poďme ku mne“ je veta ktorá u mňa zježí vtáčie chlpy a otvorí prietok krvi do piatej končatiny.

Kým som u nej hltal pizzu, Predavačka sa už štartovala. Úplne ma dojalo skoro až k smiechu, keď som zistil že sa vypcháva uhorkou. „Nový zážitok, zapísať do pamäte natrvalo a rozprávať chlapom v krčme“, hovoril som si pri pohľade na vnárajúcu sa uhorku. „Tak čo spravíš?“ spýtala sa pripitým hlasom Dagmar Brisudovej a odplašila pár molí.

Čo som mal spraviť? Ako každý správny chlap som – z nej odhryzol špičku. Už len pre ten prekvapený výraz v jej tvári to stálo za to :-) Potom to už nebolo zaujímavé, klasická rozbíjačka na maderu. Celý čas na nás pozeral jej kocúr Mikeš, dosť si to užíval. Predavačka po niekoľkých predstieraných kŕčoch orgazmu vykráčala smerom do kuchyne k mojej pizzi. Po stehnách jej stekalo kundie mlieko a ...zazvonil mi budík. Prvý pohľad mi venoval môj vták, ktorý netrpezlivo čakal na ranný moč.
Čítaj viac...

21. 6. 2008

Fotky z pokecu

Úvaha na tému „fotografie dievčat“, ktoré vyvolávajú úsmev na perách. Dnes som sa zdržal na pokeci dlhšie ako som pôvodne chcel, mal som tam pár príjemných dialógov a skoro som získal ďalšiu atraktívnu... (tento krát) prácu. Potom som sa akosi zarozprával v inej osobe a prezeral si fotky užívateliek.

Článok o „čajách s fotkami“. Už samotný pojem „čaja“ je pre mňa úsmevný. Predstavujem si pod tým mladú nalpu, čo má zuby ako noty na bubon a pri telefonovaní robí bubliny z Hubba-Bubba. Čuduj sa svete, ako som sa tak porozhliadal, takých obdobných čají (alebo ak chcete holiek) je neúrekom.

Superfajnúžasný cool nápad je uchopiť nejaký lacnejší mobil, vliezť do úzkej chodby, kde je najmenej svetla v celom byte a najväčšie zrkadlo. Priblížiť sa tak, aby bolo vidno čo najviac detailov tváre a ... kúrnik, blesk presvetlil polovicu fotky! No, kto by to bol povedal však. Možno keby na fyzike dávala pozor a nerobila „krezbyčki“ ktoré poputujú do ďalšieho albumu... V každom prípade, fotky pred chodbovým zrkadlom s bleskom sú „in“.

Kostým. By mal obsahovať najlepšie topánky, aké sú v dome. Kapce z baraních črievok neurobia dojem, potrebné sú aspoň podpätky. Nevadí, že sú z prvého sv. prijímania, veď móda sa každých 10 rokov vracia však. Čižmy k tričku na ramienka tiež vypovedajú o „spontánnom“ portréte (neviem si spomenúť, v ktorom ročnom období sa táto kombinácia nosí). Doplnky vo forme umelohmotného hmyzu vo vlasoch sa nosia. Počnúc lienkami, končiac živým kvetom, ktorý si asi dajú do vlasov v očakávaní, že priletí živý hmyz a tromfnú ostatné holky z pokecu.

Doba pokročila, EMO líčenie dorazilo aj do takých častí ako Jovsa, Hrochoť, Majcichov alebo aj Dolné Orešany. Takže hor sa založiť oheň na záhrade a so získaným uhlím si zmaľovať tvár na drsňáčku, nakoľko najbližšia drogéria je až v okresnom meste a v embéčke chýba benzín. K tomu neodmysliteľne patrí obočie, ktoré ako som postrehol sa maľuje v poslednom čase asi centrofixkou a hrubšie, aby.. neviem čo.

Cicušíky sú často menšie ako holka potrebuje. Takže sú tú dve možnosti – buď ich rafinovane podloží rukou alebo rukami, ktoré si vyťahuje až k brade, kým sa jej nespraví „čiarka“ na hrudi oznamujúca že sú „veľké“, alebo kúpi XS podprsenku, ktorú vypchá a... (teraz to príde) sfotí sa zhora. Áno priatelia, samotný akt dvihnutia ruky totiž dvihne aj hrudné svalíky, ktoré dvihnú celú podprsenku aj s náplňou a vyzerá to priam akoby ste jej pozerali do výstrihu z dvoch metrov.

Trendom poslednej doby sú našpúlené pery, aby čo najviac pripomínali riť. Ak si to neviete predstaviť a nemáte poruke zrkadlo, tak sa k výsledku dopracujete ľahko – sfoťte sa pri pití cez slamku a odmyslite si na fotke slamku. Fotky mi môžete zaslať na mail a ja prvých troch odmením. Ďalší variant pier má formu „úsmevná riť“, keď sa dostávajú do podoby, ako keby holka chcela vykakať frisbee.

Aby bol dojem z fotky čo najlepší „riť na tvári“ (tak budeme nazývať tie pery hej? a aby sa to ľahšie pamätalo, tak dám skratku RNT. To sa samo o sebe nepamätá ľahko, ale ak tam vložíme pár samohlások, tak dostaneme ReNáTa) má oblečené dole len gaťky. Nejaké s macíkom, alebo s nápisom detského charakteru typu „Queen Mary“ (nie táto, ani nie táto) Nezabúdajme, že gaťky nesmú byť naopak – osratým von.

Ešte postreh na záver, aby vám tento článok niečo okrem úsmevu na tvári dal – pokec má teraz vynovené profily, takže často vidíte aj priateľov osoby, ktorú si obzeráte. Niekedy u nich v albumoch nájdete jej fotky, ktoré ona nemá ;-)
Čítaj viac...

16. 6. 2008

Ako udržať konverzáciu

Mnoho ľudí sa počas komunikácie s opačným pohlavím dostáva do začarovaného kruhu. Po čase druhá strana akoby strácala záujem, nám (teda vám) dochádzajú nápady a konverzácia sa končí. Zväčša navždy. Takto optimisticky vás vítam v článku na udržanie konverzácie.

Číro pokecologické hľadisko, žiadny univerzálny nápad, ktorý môžete použiť na diskotéke a zároveň aj na spovedi. Poznáte to, viete o sebe že ste vtipný, zábavný, ľudia sa pri vás smejú, no neviete holke na pokeci túto svoju devízu predať. Netušíte o čom by ste si s ňou písali, keď po niekoľkých správach odpovedá „áno“, prípadne „hehe“, „xixi“, „nie“ alebo obdobne demotivujúco.

Tu prichádza googlovanie „ako udržať konverzáciu“ a článok s názvom aký hľadáte. Prihovára sa vám nonšalantne Pokecológ, vraj majster písaného textu. Prejdem rovno k veci a ukážem vám tri najčastejšie spôsoby udržania konverzácie, ktoré používam.

1. Humor
2. Originalita
3. Spriaznenosť

Všetky tri metódy majú spoločné znaky – úsmev a dobrá atmosféra. Teda všeobecne – ak sa vám darí držať ju v úsmeve a nikam sa neponáhľa, je šanca že sa bude chcieť baviť čo najdlhšie. Ak vytvoríte atmosféru (môžete si vybrať napätie, emócie, strach, drámu...) tak sa ňou nechá uniesť a zväčša počká na vyvrcholenie. Prejdime ku konkrétnym metódam a ich špecifikám:

1. Humor
Ak nemáte zmysel pre humor, tak sa môžete uchýliť k použitiu nejakých nazbieraných krátkych vtípkov, no vo všeobecnosti skôr či neskôr druhá strana príde na to, že ste suchár a predstierate, že ním nie ste :-) Prvky zábavnosti v konverzácii môžu mať niekoľko podôb, od roztomilých pomenovaní zvierat (môj pes Cyprián) až po sexuálne narážky (čo hovoríš na sex v meste?).

2.Originalita
Asi najcennejšie, čo môžete ponúknuť. Vytŕčať z davu, priniesť niečo, čo vás odlíši od ostatných (aha, mám exotickú chorobu) , zvoliť výnimočnú formu komunikácie (písať v rýmoch znie možno čudne, no rozhodne to nie je nudné), mať zaujímavý profil (nemyslím v ňom ASCII art), fotky... Byť originálnym sa naučiť nedá, pretože každý z nás je originálny svojím spôsobom a akonáhle sa už od niekoho učíte, kopírujete ho. Z toho by sa dalo usúdiť, že najlepšie je byť sám sebou. Teda pokiaľ hľadáte spriaznenú dušu. Lebo ak si chcete len omočiť, tak tých pár pretvarovaní zvládnete všakže.

3. Spriaznenosť
Byť s niekým spriaznený ma mnoho podôb. Buď zdieľate spoločné záujmy a teda témy na konverzáciu sa vám tak skoro neminú (neviem odnaučiť svojho škrečka Ambróza fajčiť, ako si svojho odnaučila), alebo vytvoríte tému, s ktorou sa druhá strana stotožní (hm, nevieš prečo všetci chcú zbaliť dievča na pokeci?). Spriaznenosť je veľmi široká, naozaj môžete mať mnoho spoločného.

Ako ste si iste všimli, ani tento krát som sa nesnažil písať príliš konkrétne, nakoľko si nedávam za cieľ vyučovať ľudí moje vedomosti. Ak hľadáte práve cestu, tak vás odporúčam na jedno celkom úspešné čítaníčko.
Čítaj viac...

28. 5. 2008

Obyčajná

Čúral som do záchodu a tešil som sa akú bohatú penu robím v mise. Myšlienky mi blúdili hore dole, raz som jej bol pri lýtkach, inokedy vo vlasoch. Zvieral som unavený výrastok lásky a jednou rukou sa držal steny. Presne ako je to teraz v móde pri mladých holkách na pokeci. Držať sa steny, prevrátiť oči ako pri prvom klystíre a našpúliť pery.

Nemala meno. Nechcelo sa mi žiadne vymýšľať a na jej pravé aj tak nikto nie je zvedavý. Bola to jednoduchá voľba. Sexzoznamka, inkognito nasávanie informácií, sledovanie užívateliek, ktorá je aktívna, ktorá sa len pohráva, ktorá chce kredit a ktorá vám ho vyfajčí za manikúru. Veru, pizdy sa dali rátať na desiatky. Ona bola ten pohoďácky typ „all:nejaký chlap?“ Chvíľku som počkal kým povypína debilkov.

Potom som sa slávnostne ozval „Ahoj, už si povypínala debilkov?“, na čo odpísala „Teba ešte nie.“ Fuck. Nebola škaredá, teda nie ten typ, čo keby poslala fotku z misie záchrany mrožov, tak by ste nevedeli ktorá je ona. Taká obyčajná žabka, mohla mať okolo osemnástky. V albume nejaké stužkové seansy, teraz je to správne obdobie. Blond, žehlená, zastrihaná do stratena. Pestované nechty, značkové kapce. Smiala sa očami a nemala rada deti.

Po pár správach neutrálneho charakteru som sa jej spýtal ako to myslela s tým chlapom. „Máš rád pizzu?“, reku „Hej, mám, o ktorej a kde?“ Hotovo. Hodil som sa do gala, a modliac sa v jej vnútornú krásu som šiel na pizzu. Neznášam pizzu. Prekvapenie, na pizzu prišla s kamarátkou. Keď som ju zbadal, tak mi bolo jasné, že kamarátka je bodyguard. Nepríjemný pohľad, vo vrecku akoby sa jej nožík otváral. „Bodaj by sa na ňu náš veprík podobal keď vyrastie,“ hovorievala moja stará mama pri takýchto situáciách. A ja? „Kurňa, tá je obrovská. Jej stehná musia vyzerať ako keď na horúci chodník niekto vyzvracia tvaroh.“

„Čauko, nevadí, že sme dve?“ spýtala sa tá moja nevinným hlasom. „Vôbec nie,“ odpovedal som s úsmevom mysliac na to, že určite bodyguardka musela kúpiť dva lístky. Ale tá moja, hmmm, to vám bola poriadne pekne vyformovaná. Rifle, tričko, okuliare vo vlasoch, kovové opätky a kabelka, ktorá vyzerala tak draho, že mnoho ľudí by kvôli takej museli v spánku niekomu zlaté zuby vytrhať.

Debata bola úplne na kokot. Predávala nejakú pánsku kozmetiku a nenápadne sa ma snažila získať si do nejakej pyramídovej hry. Očividne sme mali rozdielne očakávania od stretnutia. Ale poznáte to. Slovo dalo slovo, ja som jej sľúbil, že si to nechám prejsť hlavou a dohodol som si ďalšie stretko. To už bolo bez sprievodu, nieslo sa v uvoľnenejšom tóne a pripili sme si vínom na našu budúcu spoluprácu. Keď odnášali druhú fľašu vína, bolo mi jasné, že padne za vlasť.

Obzerala sa po mojej obývačke poloskleneným pohľadom a ja som ani nepotreboval veľa slov, aby som jej naznačil, čo ponúkam ja. Jediná kozmetika, ktorá sa v ten večer použila bol lubrikačný gél. Slušne vytiahla z kabelky nejaké hygienické vreckovky jej firmy, ktoré smrdeli ako naftalínové guľky proti moliam a utrela sa.

Fajn, už som dočúral, aj pena klesla. „No nič, musíme odísť kým sa vráti sused z divadla, mal som mu len postrážiť byt, bež, ja to tu upracem“ prehodil som nonšalantne s unáhleným výrazom v tvári. Chytro sa obliekla a vybehla von. Zavrel som dvere, nalial si whisky a zapol „vložiť nový článok“.
Čítaj viac...

28. 4. 2008

O detailoch ženského tela

Ľudské telo je dokonalý stroj. Aj to najlahodnejšie jedlo a najkrajšiu prílohu dokáže premeniť na obyčajné hovno. Venujem tento článok mojim pozorovaniam tiel holiek z pokecu. Oddychovo, pejoratívne vám odhalím pár poznatkov, ktoré som nadobudol. Článok je informatívny.

Vlasy
Ocikaná slama, vyryhaný rezanec, brezička... najhoršie možné pomenovania pre vlasy aké ma napadajú. Vlasy sú niečo, čo o nej prezradí na prvý pohľad dôležitú vec – ako sa o seba stará. Dve extrémne situácie, ktoré ma napadli...
a) prehnaná starostlivosť – vlasy nalakované aj keď ide po tme vyniesť smeti, hrá sa so psom na dvore, v pozadí fotky škodovka, ale čajoris ma vlasy ako keby ju uniesli z divadla a na sebe opätky a v náručí špinavý dedinský pes.
b) nedbalosť – aj mne sa niekedy stáva, že vyzerám ako vyryhaný rezanec. Ale nefotím sa vtedy, nevycapím sa do albumu, neprídem tak na stretnutie. Kto áno, má priority inde. Kde? Skúste ich nájsť.

Oči
Okná do duše, ale keď sa zahľadíte poriadne a zhora, v niektorých vidno cez celé telo na podlahu. Cez otvorenú dierku šťastia. Kto tieto oči nespozná, mal by nosiť sandáliky z kožky a hľadať potešenie u dominikánov. Niekedy sa v očiach odrazia peniaze, inokedy vidíte sám seba. Farba je každému iná pekná. Líčenie oka podobne môže napovedať o starostlivosti s rozdielom, že je ľahšie. Teda nalíčiť sa ako na karneval je chvíľka, vypestovať si krásnu hrivu nie. S líčením to môže jednoducho „prehnať“. Prípadne sa pred vami objaví nejaký nevyspaný ohyzda, čo sa ani nesnaží maskovať.

Hrudník
Obľúbená téma, mnoho pomenovaní pre túto časť všakže. Len ich vymenovaním by som zabil kopec času a komu by sa chcelo čítať. Bavme sa o citlivosti. Jedna ich má citlivé, že stačí kolibričí bozk a je hotová, inou nepohnú ani štartovacie kliešte z V3Sky. Verte, na ich veľkosti a tvare pri sexe veľmi nezáleží. Aj ozrutné vemená sú v tme také isté čierne ako lentilky pod kobercom. Pokiaľ neholdujete špeciálnym praktikám, na ktoré je potrebná konkrétna veľkosť. Po tme každá krava čierna.

Zadok
Vedecky ani pokecologicky sa nedokázal priamy súvis s tvarom zadku a výkone v sexe. Samozrejme veľkoriťky lepšie sedia a držia pozíciu, takže môžete šaškovať a nemusíte sa báť, že sa zošmyknete z oltára a zahryznete sa doň. Malé, ploské alebo inak neveľké zadky majú výhodu v manipulačnom rozsahu – môžete si ich ľahšie nadhodiť, prípadne nemusíte hútať nad špeciálnymi polohami, ak aj máte malého gašparka (veľký zadok by mohol vytvoriť bariéru v určitých polohách). Zadky nie sú určené na odkladanie fľaše, ohrievanie rúk a tak podobne. Pred poihraním sa, informujte sa u majiteľky o podrobnom návode na použitie. Radšej...

Nohy
Výhybky do pekla, alebo ak chcete hokejky... ak sú koľajnice dobré, stanica musí byť tiež. Nohy sa nezdajú, ale sú pri hre s telom veľmi dôležité. Predstavte si malé kostnaté hokejky, ktorými vás búši do chrbta. Alebo hrošíkove stehienko, na ktoré museli použiť pol hektára látky, keď ho chceli vložiť do sukne. Nohy vyniknú ak sú pekné, ak nie, málokto im venuje pozornosť, nepomôže ani sukňa, pokiaľ nie je nápaditá. Dobrá rada - ak kočka zloží nohavice a objavia sa vám chlpaté nohy v zornom poli – nepokračujte. Pokiaľ sa nechcete dožiť originál old school húštiny, ktorá vrhá tieň až na kotníky.

Záverom
Určite som mnoho častí tela vynechal, niektoré zámerne. Každé telo ma svoje klady a zápory, je len na vás, čo je pre vás prioritou. U niekoho napríklad aj rozum zaváži (pomáha s výberom polohy) , vzdelanie (pozná lepšie anatómiu), počet cudzích jazykov (nechať sa vyfajčiť v niekoľkých jazykoch má niečo do seba), schopnosti (pojať bejzbolku) alebo či má vieru ( :D ). Týmto článkom som chcel poukázať na to, aby ste si všímali detaily – z nich sa skladá svet. Váš postreh vám totiž ostane, kdežto dievča je ako chrípka – pár dní v posteli a zbavíte sa jej ;-)
Čítaj viac...

11. 4. 2008

Múdra

S ľuďmi ako múdra sa nestretnem na pokeci každý deň. Jej príbeh sa odohral pred pár mesiacmi, no zverejniť som sa ho odhodlal až teraz, i keď som pôvodne ani nechcel. Ale čo človek nespraví pre fanúšikov všakže.

Koncom minulého leta som obsmŕdal na pokeci a lákal som mladé panny na moje dumy hore dole po miestnostiach. S Múdrou som sa dostal do kontaktu len preto, že sme študovali rovnakú školu a mal som s ňou teda spoločných pár tém. V dialógu si počínala sebavedomo, skoro až pyšne a povýšenecky. Ak by som bol žena, bol by som asi rovnaký.

Múdra mala odporného psa, atraktívnu sestru a skvelý dar reči. Sama o sebe nebola nič moc extra kosť, taká nenápadná tichá myška, čo je vám ľúto nepovedať jej, že má v káve vodku od škodoradostnej spolusediacej. Košieľkový typ, volániky a všetky tie veci, čo vám pripomínajú ako vyzerá zle oblečená žena.

Dalo sa s ňou baviť len na odborné témy, pohŕdala pokecom a nerada sa ukazovala. Nemala ani jednu vyzývavú fotku, profil mala akoby jej ho vyplňoval farár a vôbec – pôsobila ako Katolíčka, alebo Vážna. Usmievala sa akoby zožrala uhorky, dvíhala pri tom nos a pôsobila neprirodzene. Mala veľkú riť, z ktorej sa nepochybne dobre kladie do porcelánu, vlasy na mikádo a nepríjemný hlas.

Pila jahodový džús s vodkou, poznala všetky pesničky čo hrali v rádiu a nosila značkové hodinky. Pri debate s Múdrou ste mali pocit, že minúta bez nej, je ako týždeň pri mori. Vyslovene nepríjemný typ, ktorý však mal svoje čaro na ktoré som chcel prísť. Pri asi ôsmom drinku zaštebotala niečo neuveriteľné. V duchu som sa zatváril takto, naživo som sa milo pousmial a hral zaskočeného. Otázka znela: „Čím by si ma prekvapil ak by sme mali prvé výročie svadby?“ Mierne ma vyviedla z koncentrácie, no bol to neklamný znak toho, že sa ľady pohli.

„Čo by si spravila, ak by si sa v noci zobudila a nemohla vysloviť samohlásky?“, oponoval som rovnako extravagantnou otázkou po ďalších drinkoch. Nepamätám si odpoveď, bola taká dlhá, že jej začiatok som zabudol v polovici a to som medzi tým ešte stihol prečítať jedálny lístok. Múdra sa nedala na prvý krát obalamutiť. Musel som sa s ňou stretnúť tri krát, aby sa mi podarilo odhaliť jej sexuálnu stránku.

Navštívila ma doma, kde som po niekoľkých úvahách a aperitíve prednášal Homéra zabalený v posteľnej plachte stojac na taburete. Žartujem, zviedol som ju pri Whiteovi asi v tretej hodine návštevy. Kefovalo sa s ňou dobre, bola prítulná a mala príjemnú pišuľu. Takú, čo si môžete požuť, alebo sa s ňou hrať na Raťafáka Plachtu. Ráno začala rozprávať zážitky z divadelného krúžku na strednej. Po pár dňoch som ju vypustil z programu.
Čítaj viac...

14. 3. 2008

Receptár - Automatické zvádzanie

Vrcholom mojej lenivosti býva, použitie automatizácie pri komunikácii. Poznáte to, ako keď sa vám automatický dopĺňajú údaje do formulárov na webe. Automatizácia pri písaní s holkami je celkom jednoduchá na používanie, no ťažká na vytvorenie.

Vysvetlím hneď v úvode, aby horlivci nebehali po celom článku a nehľadali tučným písmom zvýraznené pojmy, prípadne záverečné zhrnutie v poslednom odseku. Pokecológia ako odborná „komplexná veda“ má mnoho disciplín a nemyslím tým veci ako kundológia, anallytika... Jednou z nich je pokecologická hermeneutika. (klik klik zmrdi nevzdelaní)

Automatizácia pri pokecológii znamená, že sa vytvorí určitá sústava textu, ktorý potom už len používate namiesto pracného vypisovania. Teplá voda? Ani nie, veľa ľudí to tak robí všakže. Nakopírujete si do schránky „ahoj kraska, bude laska?“ a posielate hlava nehlava. Dobre, beriem. V princípe ide o to isté aj pri tejto receptárovskej rade, no trošku premakanejšie.

Vytvoríme si textový súbor na začiatku našej kariéry. Nazvime ju ako chceme – „kariéra kurevníka“ má síce estetickú skratku KK, ale je ľahko omylná s EČV Kežmarku všakže, takže je to na vašej úvahe. Do tohto textového súboru si odteraz budeme zapisovať veľmi zaujímavé veci, ktoré pokladáme za vhodné na to, aby sme si ich privlastnili a používali akoby boli naše. (Radšej však odporúčam trošku prepracovať na pokecovské podmienky). Teda zábavné hlášky, milé prirovnania, krátke vtipy neutrálneho charakteru, nenápadné narážky a tak podobne.

Podľa našej snahy sa začne textový súborček zapĺňať a to už je dobre. Ak nezačne (teda ani po pár týždňoch v ňom nie je nič), nečítajte ani ďalej, zrejme keď sa komunikačné vlohy a bystrosť rozdávali, boli ste v lese na černice. Keby ste to robili dôkladne, malo by to fungovať tak, že pokiaľ sa pozriete na začiatok súboru, mali by ste v ňom nájsť hlášky, ktoré ste už zabudli a pri ich prečítaní ste sa pobavili aj teraz. Ak nie, vymazať.

Textový súbor automatizácie má dajme tomu jednu až tri strany viet oddelených prázdnymi riadkami, aby sa v nich dalo dobre orientovať. Usporiadajte si ich podľa časovej osi, teda vety ktoré je dobre použiť v úvode by som dal úplne hore. (napr. nie je vhodný príklad „tak sa drž – ako ožran plota“ ako úvodná veta všakže)

Dômyselnosť automatizácie spočíva v dôkladnej príprave. Nebudem to rozoberať, napíšem príklad: Pán Poko má vytvorený textový súbor dlhý 20 viet s názvom „zabavac.txt“, ďalší súbor dlhý 15 viet s názvom „zahadny.txt“ a ďalších niekoľko súborov zoradených tematicky. Keď sa nudí, tak otvorí súbor, ktorý si myslí, že u slečny zaboduje a len z neho kopíruje vety, takmer podľa poradia. Viete, často sa stane, že sa téma odkloní, no keď už dochádza slečne dych, chuť a myšlienka (poznáte to podľa toho že odpíše „ :-) “ , prípadne „aha“ ) tak pokračuje podľa automatického textu, ktorý cibril niekoľko mesiacov.

Automatizácia je dobrá najmä v prípade, ak rozhadzujete siete naširoko. Teda idete za svojím cieľom (trebárs použijete súbor „zvodca.txt“ na 700 užívateľov za večer). Alebo ak ste leniví strašne veľmi preveľmi a nechce sa vám dookola vypisovať „budeme raňajkovať u mňa, alebo u Teba?“ ;-)
Čítaj viac...

28. 2. 2008

Modelka

Pracovala ako modelka, mala plné albumy krásnych fotiek z exotických miest, plné pery a ťažko sa s ňou komunikovalo. Poznáte to, občas si postavíte okrem vtáka aj nejaký ten cieľ, métu na dosiahnutie. Úspešne?

V tomto prípade nie. S Modelkou bolo veľmi náročné sa spojiť, málokedy chodievala na pokec v pravidelných intervaloch. Ak aj prišla, nikdy som nevedel ako dlho sa zdrží. Chatovala len so svojimi priateľmi, medzi ktorých som sa horko ťažko po pár mesiacoch dostal a mal som možnosť vidieť fotky z fotenia v Tokyu, Madride a podobných mestách, kde mali internet skôr ako my petrolejové lampy.

Typické nezáživné fotky plné lesku, umeliny, makeupu, šiat, ktorým nerozumiem a skenované stránky časopisov. Plavovláska, chudá, kozy ako lentilky pod kobercom, riť taká, že keby na sto korún sadla, tak jej 90 spod zadku vidno. Skrátka presne ten typ, čo keď sa kúpe, tak sa musí držať sprchy aby ju voda nestiahla. Ale... modelka, nedám si?

Odpovede som sa dočkal pomerne dosť rýchlo. Nedám. Nie som jej liga, ťažko sa k nej dostať a bla bla... fajn. Tak som napísal z iného nicku, vyššej ligy, kde mám lepšie fotky, prestížnejší život a vôbec – do Madridu chodím venčiť maximálne psa. Zabrala, cítil som naozaj „úprimný záujem“ o moju osobu. „Materiálna šľapka,“ pomyslel som si keď sa pýtala na auto.

Modelka nebola nejak extra chytrá, po pár týždňoch som prisľúbil, že mám cestu „okolo jej mesta“, tak sa zastavím. Sadol som na autobus, prešiel päť zastávok a nahodil som presne ten výraz tváre, aký mávajú ľudia po dlhých cestách. Nastavil som si pár budíkov na mobil, lesklé hodinky som pretrel hodvábnou handričkou a posadil sa v kaviarni, kde som objednal nejakú sračiu šťavu a tváril sa zaneprázdnene.

Modelka prišla trošku neskôr. Bola oblečená extrémne exoticky na tunajšie pomery. Na prvý pohľad fakt kus. Na druhý mi zaplo. Šaty z číňaku, vietnamesse jewerly, fake kabelka LV a kopec detailov, ktoré odhaľovali odkiaľ vietor fúkal. „Ahoj, ja som Maťa,“ prehlásila s prízvukom, ktorý bol síce neobvyklý, ale rozhodne sa nedotýkal svetového jazyka. „Haha, šak to dajaka nalpa zo Svidníka,“ pomyslel som si pri pozornom počúvaní jej „príbehov z fotenia“ a hlasu zafarbeného nešikovnou falošou.

Počas debaty mi pár krát „zazvonil mobil“, ale to som ani nedvíhal, len som odbíjal dôležitých ľudí, keďže bolo jasné, že Modelka je obyčajné dievča, ktoré si praje byť uznávané aspoň vo virtuálnom svete. Navyše nemá na nič čas, no keby som po ňu prišiel autom tam a tam a išli by sme trebárs do Auqaparku, tak by si ho snáď aj našla. Bleh. Rozlúčil som sa s ňou po pár sračích šťavách, ktoré som ako „high society guy s lesklými hodinkami“ samozrejme zaplatil a odprevadil som ju na autobus.

Aké z toho plynie ponaučenie priatelia? Netreba piť toľko sračích štiav, keď potom chcete navštíviť ďalšiu holku z pokecu. A teda – nikdy nevsádzajte na jednu kobylu.
Čítaj viac...

9. 2. 2008

Pokec heslá a fotky

Nesporne lákavá téma sa vracia. Dnes si porozprávame niečo o heslách a fotkách na pokeci, o holkách a ak budete dobrí, prezradím aj čosi viac ako som mal v úmysle. Článoček je to oddychový a písaný po tme, takže netrpezlivci preskočte na posledný odstavec.


Heslá
Hneď v úvode vás môžem ubezpečiť, že ak ste došli sem, tak sa nikdy nedostanete k heslám na pokeci v podobe akej ich hľadáte. Zadať do googlu „heslá na pokec“ a očakávať, že nájdete návod ako na to, je príšerné zmrdi. Načo vám je získanie hesla do albumu bez súhlasu majiteľa? Zvedavosť? Aj keby ste v ňom našli super babu s ktorou sa vidíte, ako v dôchodku žeriete čajové keksy na terase vášho rodinného domčeka pozerajúc sa na vnúčatá ako si režú tváre sklíčkom ktoré našli v piesku – nestane sa to vďaka ukradnutému heslu.

Uvedomme si, čo je to vlastne heslo. Je to niečo, čo stojí medzi vašou zvedavosťou a majiteľovou opatrnosťou. Kvôli čomu ste zvedaví ma nezaujíma, každý má svoj dôvod. Kvôli čomu je majiteľ opatrný? Zrejme nemá rád publicitu, cudzích ľudí ktorí si ho obzerajú, alebo iný dôvod. Takže riešenie na heslá znie celkom jednoducho – musíte sa stať „necudzím“ človekom :-)

To je rada od Pokecológa čo? Vari ste nečakali, že vám napíšem zoznam štyroch mnou používaných viet, ktoré zaberajú pri odhaľovaní hesiel. Dobre, tak aspoň jednu z nich: „Čo musím spraviť, ak by som sa chcel pozrieť do Tvojho albumu?“ Čuduj sa svete, taký čas človek dostane hotový návod ako na heslo...

Fotky
V živote človeka existujú dve fotografie na ktorých MUSÍ vyzerať dobre. A to maturita a svadba. Ak vyzerá niekto na fotke z tabla ako vyryhaný rezanec, alebo ako po dlhej chorobe, verte mi – nechcete vidieť ďalšie fotky. Samotný fakt, že na maturitnej fotke vyzerá niekto super, zrejme znamená, že je v reáli normálny. Ak je nevesta škaredá – ruky preč kúrnik! Buď sa vydávala kotná, alebo za nejakého slabomyseľného kremienka, ktorého by snáď donútila utierať si riť sklennou vatou.

Na fotkách pozor na úpravy, pokec je plný kvázi grafikov, ktorí pomáhajú šeredným škridliam dvihnúť sebavedomie úpravou fotky. Zväčša ide o neškodné šantenie, ale dievča ktoré je škaredé ako cesta do roboty a myslí si o sebe že je krásna ako ranné zore v Káčerove, zväčša nebýva ľahká korisť. Teda pokiaľ nemáte ešte nadupanejšie fotky. Ale to už sa strácame v umeline.

Fotky sú super. Dá sa na nich pozerať hodiny, môžu sa zväčšovať, dá sa o nich rozmýšľať. Od pózy foteného objektu, farebnosť, pozadie, obsah... fotky by mali vystihovať človeka tak ako on sám chce. Keď som krivooký kombajnista, tak sa predsa nesfotím pri žigulíku s kyticou všakže, pokiaľ nechcem ostatných klamať a lákať ich na falošnú nádej. Študovaním fotiek sa človek často dozvie viac ako pozeraním slov v profile, no na také niečo treba skúsenosti s ľuďmi, s fotografiou a tak...

Posledný odstavec
Nemám rád keď ma oslovia ľudia s otázkami typu „ako zbalím nejakú babu?“ alebo „ako získam jej heslo?“ Sú odvážni, že za mnou prichádzajú s takou somarinou? Nie, sú nevedomí. Ak by boli odvážni, tak si vezmú preháňadlo a prášky na spanie naraz...

Vy čo ste preskočili celý článok máte smolu, bol v ňom podrobný návod na získanie hesielok do albumčekov a rafinované tipy ako sa dostať k fotkám na pokeci. Vy poctivci, ktorí ste došli pri čítaní až sem, viete čo som chcel povedať. Ak chcete, budem v tom pokračovať niekedy nabudúce.

Predchádzajúce dumy
Čítaj viac...

24. 1. 2008

Spisovateľka

Písavala po nociach na pokeci, vraj kvôli inšpirácii. Dozvedel som sa, že je spisovateľka, také tie dumy pre ženy, ktoré snívajú o veľkej láske a čítavajú si tieto knihy v posteli. Spisovateľka bola atraktívna tridsiatnička s príjemným tokom textu. Ak sa stretnú dvaja ľudia, ktorí to so slovami vedia, je to poézia.

Poézia písať si s niekým, kto ovláda prácu s textom a myšlienky formuluje presne, zrozumiteľne a účelovo. Spisovateľka bývala v malej dedinke neďaleko Prešova, sama v domčeku so zavšiveným psom. Pokec brala ako relax, kradla odtiaľ dobré hlášky do svojich kníh a mala rada stretávky s novými ľuďmi. Ideálna.

Žena neveľkého vzrastu priemernej postavy, vlasy akoby spávala na vlnitom plechu, zadok ploský od sedenia a nechty ohryzené od nervov. Aspoň dojem z fotky. Po niekoľkých dňoch písmenkovania som pristal na stretnutie, šli sme do kina. Keď som ju zbadal naživo, bol som trochu prekvapený.

Keď sa spisovateľka narodila, určite ju odbaľovali ako kapustu z jej vlastných uší. Lopúchy na fotke boli schované vo vlasoch, no naživo vytŕčali z celkom fajn vlasov. „Šimpy,“ pomyslel som si pri detailnejšom preskúmavaní jej telesnej schránky. To už som chcel kúpiť dva lístky, aby sedela za mnou, aby ma mohla počas filmu masírovať. Ale som gavalier, kúpil som ich vedľa seba.

Počas filmu Spisovateľka všetko komentovala a mne neostávalo nič iné, len ju počúvať. Ešteže nechodievam na filmy s holkami z pokecu, ktoré som nevidel už predtým. „Do sto píč,“ zanadával si chlapík sediaci za nami keď sa mu vysypali pukance. Zarehotal som sa, Spisovateľka sa pohoršila.

O pár dní sme sa stretli, chcela mi ukázať svoju novú knihu. Priatelia, takú knihu ako ona napísala, ja by som vysral. Predpokladám, že má nejakého súkromného vydavateľa, ktorému občas nastavuje a on jej za odmenu tlačí okrem iného, aj knihy. Ktovie komu ich predáva. S predstieraným záujmom, mne vlastným, som sa po niekoľkých konverzáciách ocitol v malebnom vidieckom domčeku so zavšivaveným psom.

Spisovateľka sexovala nemotorne, no jej snahu bolo cítiť z každého póru. Akoby chcela prežiť rozkoše, o ktorých tak intenzívne písavala. Príjemným spestrením nášho splynutia bol občasný závan vetríka, ktorý spôsobili jej uši...

Ozaj, určite mala vysoké sexuálne IQ.
Čítaj viac...

13. 1. 2008

Spolubývajúca

Mám rád keď sa ľudia poznajú a nemusia prechádzať úvodnými zoznamovacími fázami. Neviem či sa pamätáte, ale raz dávno som si predstavoval, aké by to bolo robiť so spolubývajúcou Vážnej. Vítam vás teda v delikátnej story o jej Spolubývajúcej.

Delikátnosť som pri Spolubývajúcej našiel hneď v niekoľkých smeroch. Zhrnul by som to do jednej rozvitej vety: „Spolubývajúca mala famózny zmysel pre humor, krásne vlasy ako z reklamy na Shaumu, kde sa tá dabovaná pizda teší, že v jej rade stojí viac mužov, excelentnú slovnú zásobu ako z krížovky a postavu takú, že jej najslabšia časť bola mojím najväčším snom.“

„Ahoj, pamätám si Ťa ako zábavnú spolubývajúcu Vážnej,“ bola moja prvá veta, keď som ju našiel na pokeci. „Ja Teba ako jej favorita na vtedajší týždeň,“ prekvapila Spolubývajúca zmyslom pre humor. A možno ani nie :-) Tak či onak, po pár minútach písania som sa jej opýtal, či nemá záujem ísť si so mnou zahrať nejaký barový šport.

Išla. „Ty koki, jej zadok vyzerá lepšie ako môj ksicht,“ pomyslel som si keď sa predklonila pri hádzaní bowlingovej gule. Popri bowlingu sme popíjali, tlachtali o Vážnej a nenápadne sa k sebe približovali v duchu „alkohol zbližuje, pokecológ zlizuje“. Už spolu nebývali, vzduch bol teda čistý, fúkal mi do plachiet jemný vietor a v podpalubí som viezol exotického vtáka sediaceho na vajciach.

Spolubývajúca bola jedna z tých spoločníčok, na ktoré sa pozerajú muži v bare a chceli by vám rozkopať podpalubie a potopiť loďku, len aby nastúpila k nim. Bola vyššia, plavovláska, mala pekne vykrojený úsmev, biele zuby, vlnku v ofine ako Cindy v 90tych rokoch, neprekonateľný zadok a lákavé nohy. Po treťom pohári vína ma pri výbuchoch smiechu ťapkala po hrudi a po uvedomení faktu, že sa ma dotýka, začala cudne klopiť zrak.

„Budeme raňajkovať u mňa, či u Teba?“ položil som triviálnu otázku keď som videl, že dáma je naklonená myšlienke páriť sa. „U mňa, treba mi srať a u Teba by som nemohla,“ bola veta, ktorá ma položila do kolien. „Úprimnosť sa cení,“ nejak som zo seba vysúkal vetičku tesne predtým, ako sa začala smiať. Neklesla tým, len preskočila pár mesiacov seriózneho vzťahu, ktorý nás nikdy nečakal.
Čítaj viac...

6. 1. 2008

Ryšavá

Chatovala v miestnosti pre starších niekoľko večerov. Pár krát som si prezrel jej profil, vyzerala byť naozaj staršia ako ja, vzdelanejšia a škaredšia. Ale bola ryšavá, hodila sa do zbierky tohto kvartálu. A tak som začal napĺňať novoročné predsavzatia a útroby Ryšavej...

„Rozvaha, opatrnosť, kľud.“ Toto motto mala zrejme napísané nad svojou posteľou plnou fotiek z detstva, kde ešte snáď vyzerala k svetu. V dnešných časoch je Ryšavá na tom o poznanie horšie. Tvár ako vrak vlaku však prebíja v štatistikách krásny dekolt zdobený plnými prsiami. Bielej farby. No áno, čo si budeme nahovárať, Ryšavá bola bledá ako mlynárova dcéra. Mohla hrať pantomímu bez mejkapu a nikto by si nič nevšimol.

Klamal by som, ak by som ju označil za zhyzdenú štetku, ktorej by som sa nedotkol ani metrovou palicou. Moja palica má len pár centimetrov a Ryšavá rozhodne nie je štetka. Svoju krásu nemôže prezentovať pred ľuďmi naplno, nakoľko pri prvom dojme zväčša zutekajú do protiatómových krytov, prípadne na pohotovosť, nechať sa zaočkovať. Tak nejak, samozrejme inými slovami mi opisovala svoj vzťah s mužmi.

„Milujem ženy, ktoré vedia čo chcú,“ pomyslel som si pri čítaní jej pozvania na kávu. Nemusel som používať žiadne KV aby som si ju získal. „Dúfam, že nezutekáš a dáš mi príležitosť presvedčiť Ťa, že na tom nie som až tak zle,“ prízvukovala Ryšavá v SMSke pár hodín pred stretnutím. To už som si česal vtáčie chlpy a rozmýšľal nad miestom činu.

Ryšavá bola doktorandka na vysokej škole, rada čítala romantické knihy, s kamarátkami navštevovala latino diskotéky, obliekala sa do kvietkovaných obrusov, ehm šiat, mala takýto účes a počas víkendov chodila hrávať squash so svojou tlstou kamarátkou, aby si dvihla sebavedomie. Celkom normálna žena, zmierená so svojím osudom.

Rozprávala veľa a k veci, pila biele víno a tvárila sa pri tom ako keby prišla z Olympu na chvíľu pozrieť, ako sa darí smrteľníkom. „Nechceš sa zastaviť na pohárik?“ zašvitorila pripitá pri odprevádzaní. „Áno, môžeme sa spolu vyspať hneď,“ pomyslel som si a riekol : „Jasné, prečo nie.“ Zvyšok cesty som si ju predstavoval nahú a uvažoval o jej úchylkách.

„Zviaž mi ruky,“ vyhupla na mňa po pár sekundách neistého sexu. Zviazal som, tešil som sa, že som stretol prvú bondage holku z pokecu. „Fasa,“ pomyslel som si, keď som jej už viazal aj nohy na jej žiadosť, „len či mám dosť miesta v taške na monitor, čo vidím na stole,“ pokračoval som v dumách o tom, ako sa dá zneužiť poviazaná žena na bruchu, ktorá nevidí do miestnosti.

Mala takú bielu riť, že ak by sa nechala nakladať snehuliakom, nebolo by vidieť kto je hore. Nekričala, len tíško zastonala keď ju niečo podnietilo. Napadlo ma uhasiť na nej vonnú sviečku, ale som predsa gavalier. Nafotil som ju. Do mobilu, bez jej vedomia, počas nakladania. Chcel som jej ešte niečo napísať na chrbát, ale nemal som fixku, ani pripravený text.

Nechala si to vystriekať do zadku. „Shalom bitch,“ lúčil som sa s ňou v duchu pri východe slnka kráčajúc po chodníku a pozerajúc si mobil. To bolo posledné, na čo si pamätám pred tým, ako ma zdvíhali zo zľadovateného chodníka okoloidúci.
Čítaj viac...