24. 1. 2008

Spisovateľka

Písavala po nociach na pokeci, vraj kvôli inšpirácii. Dozvedel som sa, že je spisovateľka, také tie dumy pre ženy, ktoré snívajú o veľkej láske a čítavajú si tieto knihy v posteli. Spisovateľka bola atraktívna tridsiatnička s príjemným tokom textu. Ak sa stretnú dvaja ľudia, ktorí to so slovami vedia, je to poézia.

Poézia písať si s niekým, kto ovláda prácu s textom a myšlienky formuluje presne, zrozumiteľne a účelovo. Spisovateľka bývala v malej dedinke neďaleko Prešova, sama v domčeku so zavšiveným psom. Pokec brala ako relax, kradla odtiaľ dobré hlášky do svojich kníh a mala rada stretávky s novými ľuďmi. Ideálna.

Žena neveľkého vzrastu priemernej postavy, vlasy akoby spávala na vlnitom plechu, zadok ploský od sedenia a nechty ohryzené od nervov. Aspoň dojem z fotky. Po niekoľkých dňoch písmenkovania som pristal na stretnutie, šli sme do kina. Keď som ju zbadal naživo, bol som trochu prekvapený.

Keď sa spisovateľka narodila, určite ju odbaľovali ako kapustu z jej vlastných uší. Lopúchy na fotke boli schované vo vlasoch, no naživo vytŕčali z celkom fajn vlasov. „Šimpy,“ pomyslel som si pri detailnejšom preskúmavaní jej telesnej schránky. To už som chcel kúpiť dva lístky, aby sedela za mnou, aby ma mohla počas filmu masírovať. Ale som gavalier, kúpil som ich vedľa seba.

Počas filmu Spisovateľka všetko komentovala a mne neostávalo nič iné, len ju počúvať. Ešteže nechodievam na filmy s holkami z pokecu, ktoré som nevidel už predtým. „Do sto píč,“ zanadával si chlapík sediaci za nami keď sa mu vysypali pukance. Zarehotal som sa, Spisovateľka sa pohoršila.

O pár dní sme sa stretli, chcela mi ukázať svoju novú knihu. Priatelia, takú knihu ako ona napísala, ja by som vysral. Predpokladám, že má nejakého súkromného vydavateľa, ktorému občas nastavuje a on jej za odmenu tlačí okrem iného, aj knihy. Ktovie komu ich predáva. S predstieraným záujmom, mne vlastným, som sa po niekoľkých konverzáciách ocitol v malebnom vidieckom domčeku so zavšivaveným psom.

Spisovateľka sexovala nemotorne, no jej snahu bolo cítiť z každého póru. Akoby chcela prežiť rozkoše, o ktorých tak intenzívne písavala. Príjemným spestrením nášho splynutia bol občasný závan vetríka, ktorý spôsobili jej uši...

Ozaj, určite mala vysoké sexuálne IQ.
Čítaj viac...

13. 1. 2008

Spolubývajúca

Mám rád keď sa ľudia poznajú a nemusia prechádzať úvodnými zoznamovacími fázami. Neviem či sa pamätáte, ale raz dávno som si predstavoval, aké by to bolo robiť so spolubývajúcou Vážnej. Vítam vás teda v delikátnej story o jej Spolubývajúcej.

Delikátnosť som pri Spolubývajúcej našiel hneď v niekoľkých smeroch. Zhrnul by som to do jednej rozvitej vety: „Spolubývajúca mala famózny zmysel pre humor, krásne vlasy ako z reklamy na Shaumu, kde sa tá dabovaná pizda teší, že v jej rade stojí viac mužov, excelentnú slovnú zásobu ako z krížovky a postavu takú, že jej najslabšia časť bola mojím najväčším snom.“

„Ahoj, pamätám si Ťa ako zábavnú spolubývajúcu Vážnej,“ bola moja prvá veta, keď som ju našiel na pokeci. „Ja Teba ako jej favorita na vtedajší týždeň,“ prekvapila Spolubývajúca zmyslom pre humor. A možno ani nie :-) Tak či onak, po pár minútach písania som sa jej opýtal, či nemá záujem ísť si so mnou zahrať nejaký barový šport.

Išla. „Ty koki, jej zadok vyzerá lepšie ako môj ksicht,“ pomyslel som si keď sa predklonila pri hádzaní bowlingovej gule. Popri bowlingu sme popíjali, tlachtali o Vážnej a nenápadne sa k sebe približovali v duchu „alkohol zbližuje, pokecológ zlizuje“. Už spolu nebývali, vzduch bol teda čistý, fúkal mi do plachiet jemný vietor a v podpalubí som viezol exotického vtáka sediaceho na vajciach.

Spolubývajúca bola jedna z tých spoločníčok, na ktoré sa pozerajú muži v bare a chceli by vám rozkopať podpalubie a potopiť loďku, len aby nastúpila k nim. Bola vyššia, plavovláska, mala pekne vykrojený úsmev, biele zuby, vlnku v ofine ako Cindy v 90tych rokoch, neprekonateľný zadok a lákavé nohy. Po treťom pohári vína ma pri výbuchoch smiechu ťapkala po hrudi a po uvedomení faktu, že sa ma dotýka, začala cudne klopiť zrak.

„Budeme raňajkovať u mňa, či u Teba?“ položil som triviálnu otázku keď som videl, že dáma je naklonená myšlienke páriť sa. „U mňa, treba mi srať a u Teba by som nemohla,“ bola veta, ktorá ma položila do kolien. „Úprimnosť sa cení,“ nejak som zo seba vysúkal vetičku tesne predtým, ako sa začala smiať. Neklesla tým, len preskočila pár mesiacov seriózneho vzťahu, ktorý nás nikdy nečakal.
Čítaj viac...

6. 1. 2008

Ryšavá

Chatovala v miestnosti pre starších niekoľko večerov. Pár krát som si prezrel jej profil, vyzerala byť naozaj staršia ako ja, vzdelanejšia a škaredšia. Ale bola ryšavá, hodila sa do zbierky tohto kvartálu. A tak som začal napĺňať novoročné predsavzatia a útroby Ryšavej...

„Rozvaha, opatrnosť, kľud.“ Toto motto mala zrejme napísané nad svojou posteľou plnou fotiek z detstva, kde ešte snáď vyzerala k svetu. V dnešných časoch je Ryšavá na tom o poznanie horšie. Tvár ako vrak vlaku však prebíja v štatistikách krásny dekolt zdobený plnými prsiami. Bielej farby. No áno, čo si budeme nahovárať, Ryšavá bola bledá ako mlynárova dcéra. Mohla hrať pantomímu bez mejkapu a nikto by si nič nevšimol.

Klamal by som, ak by som ju označil za zhyzdenú štetku, ktorej by som sa nedotkol ani metrovou palicou. Moja palica má len pár centimetrov a Ryšavá rozhodne nie je štetka. Svoju krásu nemôže prezentovať pred ľuďmi naplno, nakoľko pri prvom dojme zväčša zutekajú do protiatómových krytov, prípadne na pohotovosť, nechať sa zaočkovať. Tak nejak, samozrejme inými slovami mi opisovala svoj vzťah s mužmi.

„Milujem ženy, ktoré vedia čo chcú,“ pomyslel som si pri čítaní jej pozvania na kávu. Nemusel som používať žiadne KV aby som si ju získal. „Dúfam, že nezutekáš a dáš mi príležitosť presvedčiť Ťa, že na tom nie som až tak zle,“ prízvukovala Ryšavá v SMSke pár hodín pred stretnutím. To už som si česal vtáčie chlpy a rozmýšľal nad miestom činu.

Ryšavá bola doktorandka na vysokej škole, rada čítala romantické knihy, s kamarátkami navštevovala latino diskotéky, obliekala sa do kvietkovaných obrusov, ehm šiat, mala takýto účes a počas víkendov chodila hrávať squash so svojou tlstou kamarátkou, aby si dvihla sebavedomie. Celkom normálna žena, zmierená so svojím osudom.

Rozprávala veľa a k veci, pila biele víno a tvárila sa pri tom ako keby prišla z Olympu na chvíľu pozrieť, ako sa darí smrteľníkom. „Nechceš sa zastaviť na pohárik?“ zašvitorila pripitá pri odprevádzaní. „Áno, môžeme sa spolu vyspať hneď,“ pomyslel som si a riekol : „Jasné, prečo nie.“ Zvyšok cesty som si ju predstavoval nahú a uvažoval o jej úchylkách.

„Zviaž mi ruky,“ vyhupla na mňa po pár sekundách neistého sexu. Zviazal som, tešil som sa, že som stretol prvú bondage holku z pokecu. „Fasa,“ pomyslel som si, keď som jej už viazal aj nohy na jej žiadosť, „len či mám dosť miesta v taške na monitor, čo vidím na stole,“ pokračoval som v dumách o tom, ako sa dá zneužiť poviazaná žena na bruchu, ktorá nevidí do miestnosti.

Mala takú bielu riť, že ak by sa nechala nakladať snehuliakom, nebolo by vidieť kto je hore. Nekričala, len tíško zastonala keď ju niečo podnietilo. Napadlo ma uhasiť na nej vonnú sviečku, ale som predsa gavalier. Nafotil som ju. Do mobilu, bez jej vedomia, počas nakladania. Chcel som jej ešte niečo napísať na chrbát, ale nemal som fixku, ani pripravený text.

Nechala si to vystriekať do zadku. „Shalom bitch,“ lúčil som sa s ňou v duchu pri východe slnka kráčajúc po chodníku a pozerajúc si mobil. To bolo posledné, na čo si pamätám pred tým, ako ma zdvíhali zo zľadovateného chodníka okoloidúci.
Čítaj viac...