Modelka
Pracovala ako modelka, mala plné albumy krásnych fotiek z exotických miest, plné pery a ťažko sa s ňou komunikovalo. Poznáte to, občas si postavíte okrem vtáka aj nejaký ten cieľ, métu na dosiahnutie. Úspešne?
V tomto prípade nie. S Modelkou bolo veľmi náročné sa spojiť, málokedy chodievala na pokec v pravidelných intervaloch. Ak aj prišla, nikdy som nevedel ako dlho sa zdrží. Chatovala len so svojimi priateľmi, medzi ktorých som sa horko ťažko po pár mesiacoch dostal a mal som možnosť vidieť fotky z fotenia v Tokyu, Madride a podobných mestách, kde mali internet skôr ako my petrolejové lampy.
Typické nezáživné fotky plné lesku, umeliny, makeupu, šiat, ktorým nerozumiem a skenované stránky časopisov. Plavovláska, chudá, kozy ako lentilky pod kobercom, riť taká, že keby na sto korún sadla, tak jej 90 spod zadku vidno. Skrátka presne ten typ, čo keď sa kúpe, tak sa musí držať sprchy aby ju voda nestiahla. Ale... modelka, nedám si?
Odpovede som sa dočkal pomerne dosť rýchlo. Nedám. Nie som jej liga, ťažko sa k nej dostať a bla bla... fajn. Tak som napísal z iného nicku, vyššej ligy, kde mám lepšie fotky, prestížnejší život a vôbec – do Madridu chodím venčiť maximálne psa. Zabrala, cítil som naozaj „úprimný záujem“ o moju osobu. „Materiálna šľapka,“ pomyslel som si keď sa pýtala na auto.
Modelka nebola nejak extra chytrá, po pár týždňoch som prisľúbil, že mám cestu „okolo jej mesta“, tak sa zastavím. Sadol som na autobus, prešiel päť zastávok a nahodil som presne ten výraz tváre, aký mávajú ľudia po dlhých cestách. Nastavil som si pár budíkov na mobil, lesklé hodinky som pretrel hodvábnou handričkou a posadil sa v kaviarni, kde som objednal nejakú sračiu šťavu a tváril sa zaneprázdnene.
Modelka prišla trošku neskôr. Bola oblečená extrémne exoticky na tunajšie pomery. Na prvý pohľad fakt kus. Na druhý mi zaplo. Šaty z číňaku, vietnamesse jewerly, fake kabelka LV a kopec detailov, ktoré odhaľovali odkiaľ vietor fúkal. „Ahoj, ja som Maťa,“ prehlásila s prízvukom, ktorý bol síce neobvyklý, ale rozhodne sa nedotýkal svetového jazyka. „Haha, šak to dajaka nalpa zo Svidníka,“ pomyslel som si pri pozornom počúvaní jej „príbehov z fotenia“ a hlasu zafarbeného nešikovnou falošou.
Počas debaty mi pár krát „zazvonil mobil“, ale to som ani nedvíhal, len som odbíjal dôležitých ľudí, keďže bolo jasné, že Modelka je obyčajné dievča, ktoré si praje byť uznávané aspoň vo virtuálnom svete. Navyše nemá na nič čas, no keby som po ňu prišiel autom tam a tam a išli by sme trebárs do Auqaparku, tak by si ho snáď aj našla. Bleh. Rozlúčil som sa s ňou po pár sračích šťavách, ktoré som ako „high society guy s lesklými hodinkami“ samozrejme zaplatil a odprevadil som ju na autobus.
Aké z toho plynie ponaučenie priatelia? Netreba piť toľko sračích štiav, keď potom chcete navštíviť ďalšiu holku z pokecu. A teda – nikdy nevsádzajte na jednu kobylu.
Čítaj viac...